Brzov 2018

Velestúr
05. 07. 2018 

S príchodom na usadlosť na zvolenských lazoch sme nemali žiadne ťažkosti, už sme to mali nacvičené z predchádzajúcich pobytov v lete a na jeseň 2015. Domáci v medzičase krásne zreparovali ďalší domček a práve v ňom sme mali tentoraz bývať. Je maličký - obývačkospálňa, kuchynský kút a kúpeľňa, všetko v štandardnom brzovskom úsporno-útulnom štýle, ktorý nám veľmi vyhovuje. Okolo rastie "burina" - baza, žihľava, divá rasca, kamilky a lopúchy.

Po zvítaní sme sa hneď pripojili k zvážaniu balíkov sena, ktoré Godard napichoval malým traktorom a prenášal na kopu. Timo a po čase aj naši synovia mali obrovskú zábavu z toho, že si na prenášaný balík sadli ako na koňa. Mačky sa okolo nás rojili zo všetkých strán, vraj ich majú teraz desať.

Spalo sa nám dobre, my na posteli a chalani v spacákoch na matracoch. Chalúpka bola ráno zaliata slnkom, drevo žiarilo. Raňajkovali sme na stole na priedomí v početnom mačacom sprievode. Domáci ešte spali, keď sme vyrážali na Velestúr.

Mch rozhodol, že pôjdeme od Kremnice a prípadne ešte skočíme do mincovne. Lenže - zavreté. Aj zajtra. Trpáci. Ale aspoň to znamenalo že už o 10:24 sme vyrážali od prameňa Dobrá Jama najprv mierne a potom čoraz strmšie po zelenej. Cestička skončila po 1,5 hodine na Kralickom sedle. Mtj sa tu s potešením vyvaľoval v hustom machu. Po oddychovej pauze sme pokračovali pohodičkovo po hrebeni, sem-tam sa nám odkryli výhľady na kopce okolo Banskej Bystrice. Strmina prišla zasa až pred vrchom Zlatá Studňa. Kremnické vrchy sú veru riadne strechy. J. pri jednom výhľade z kolmej skaly vyhlásil, že to by bolo dobré pre zlodejov -mohli by sme ich hádzať dole. 😊

Od Zlatej Studne s prístreškom na spanie to už bolo k nášmu cieľu takmer po rovinke. Stretli sme skupinku dievčat na koňoch.

Velestúr je kopec, ktorý som túžila navštíviť, odkedy som sa dozvedela o záhadnom staroslovanskom nápise, ktorý objavil na skale v 19. storočí Pavel Križko. Prekvapilo ma, že andezitová skala je obrastená lesom. Nápis v tajomných runách našiel Mch. Je menší ako som čakala a dá sa naň dočiahnuť. Je to zaujímavé, ale akosi to na mňa nepôsobilo tak mysticky, ako som očakávala.

Andezit sa dá krásne štiepiť a chlapci si zo skaliek skladali garáž, bufet a ihrisko. Veľmi sa im páčilo aj krájanie trávy nožíkmi, ale ja a Mch sme mali na pamäti spiatočnú cestu. Vykukali sme v mape, že by sme mohli ísť inokade a vyhnúť sa nepríjemnej strmine pod Kralickým sedlom. Chodníček nás viedol cez čučoriednisko a vysokú trávu, v ktorej J. plával, k chate Hostinec, kde sme doplnili vodu a ďalej strmou ale schodnou zelenou značkou k nefunkčnej chate Pod čerešňou, kde bol tiež prameň. Potom sme postupovali po vrstevnici lesnou cestou pre cyklistov a až posledný úsek cez les a dávno zabudnutú cestu lesných strojov bol náročnejší. Samé podbeľové listy, mladé smreky, kamene ukryté pod lístím. Vyšli sme šťastlivo takmer pri aute. Hurá! 😊

Jesť sme sa stavili v kolibe pri R1 pred Zvolenom, ale okrem šúľancov nám nič veľmi nechutilo.

Na Brzove sa zas pracovalo okolo sena a divoko fúkalo. Deti odmietali šušte, zato ja som sa vrstvila a fotila oblohu, traktoristov a kone v pokľaku, keď mi do osobnej zóny vkročila koza Dora a dávala najavo, že jej prekáža, že ju prehliadam. 😊 Posedeli sme si ešte chvíľku pri hlavnom dome a dohodli sme sa že zajtra sa možno pôjde loziť kamsi k Detve.

Lezecký deň
06. 07. 2018 

Loziť sa napokon šlo a prekvapivo synchronizovanie sme v dvoch autách dorazili na miesto, hoci my sme šli okľukou cez podpolianske dedinky a Veronika s Timom diaľnicou. Kaľamárka je úchvatná kruhová kopa stĺpovitých skál vysokých asi tak zo 20 metrov. Vraj sa na nej našli pozostatky z doby bronzovej a v neskorších dobách to tu osídľovali aj kadejaké iné kultúry. Ani sa nedivím, je to tu ako stvorené na pohanské obrady. Okruh okolo Kaľamárky zaberie asi 20 minút a dá sa ísť aj hore. To sme však neskúšali, plne sme sa sústredili na skoby a laná, ktoré tam natiahla Venina kamoška Soňa so svojím zdatným synom.

Chlapci sa čulo poobliekali do postrojov a Mtj v požičaných topánkach prvý vyrazil do akcie. Soňa ho istila, takže občas visel, keď nevedel nájsť vhodný chyt, ale išlo mu to celkom dobre a ako jediný vyliezol až celkom hore. J. asi do jednej tretiny a Mch podobne - lezecké topánky im veru chýbali. Mtj a Mch si dali potom ešte inú trasu, na ktorú liezol aj Timo.

Kým sa liezlo, od Poľany hrmelo stále bližšie a Timo dával odborné odhady, kedy začne pršať. Nakoniec som šla s deťmi napred do auta cez úchvatné malinčie a Veňa, Mch a Soňa práve prichádzali, keď začalo liať.
LIAŤ!!
Trvalo to dobrú polhodinu a tak husto, že nebolo vidieť na krok. Vo Zvolene, kde sme sa stavili nakúpiť, sa tvorili mláky do pol lýtok (videli sme).

Doma sa chlapci nejaký čas hrali u Tima, potom domáci išli na oslavu a my sme varili cestoviny s omáčkou a sardinkami. Chalani zatiaľ nacvičili predstavenie blatovej rallye s Timovou károu. Hra mala potenciál, spolupráca hercov však nebola ideálna a diváci (ja a Mch) to čoskoro zabalili. Spať sme šli dosť skoro pre pokles nálady.

Raftom po Hrone
07. 07. 2018

Mch na dnešok vymyslel splav Hrona. Veňa a Timo mali ísť tiež, no Veroniku bolelo hrdlo, takže napokon len my sami.

Vyrážali sme pred 9. rovno do Brusna a po troche blúdenia sme našli uja, čo nám vydal loď a pokyny k jej ovládaniu. Ešteže už má Mch splavové skúsenosti, lebo pochybujem, že by si zapamätal všetko z tých litánií.

Na rozdiel od Vltavy na Hrone nebolo veľa ľudí - napriek tomu Mch až na tretí raz našiel požičovňu s voľnou loďkou. Nechápem, kam sa všetci rozptýlili. Ani bufetmi sa to tu nehemžilo, zato bordelu bolo ako maku. Ujo pritom vravel, že v máji prebiehalo čistenie... Vrcholom bola vyhodená rohová vaňa a chladnička.

Mne bolo povedané, že nemusím robiť nič, ak nechcem, čo som vzala za slovo a pádla som sa chopila naozaj len výnimočne. Chlapcov to bavilo. Obedovali sme už asi v tretine trasy U Grajciara. A dobre sme urobili, lebo ďalších možností už veľmi nebolo. Jedlo prišlo rýchlo a bolo chuťovo aj cenovo fajn. Zastavili sme už len raz na kamenistom ostrovčeku s trolmi a potom až v cieľovej Šálkovej.

Heslom dňa sa stala otázka, či "toto už bola haťka". Nevedeli sme si pod týmto pojmom, ktorý ujo v inštruktáži často spomenul, nič veľmi konkrétne predstaviť. Mohli to byť ktorékoľvek pereje. Ku koncu trasy to asi naozaj boli ony, mali podobu balvanov v prúde. Ale pre raft to nebol problém. Bola som rada, že sme nemali vratkú kanojku.

Dezert, po ktorom chlapci túžili, sa v Šálkovej nekonal, majú tam len pajzel a zavreté potraviny. Deti z toho boli celkom demoralizované. Ujo z požičovne našťastie prišiel čoskoro, čulo naložil čln aj nás a odviezol to všetko do Brusna.

Morálku pozdvihla večera na Brzove - tradičné Godardove palacinky na ohni. Prišla aj Timova najlepšia kamoška Janka s rodičmi, veľmi sympatická a príjemne bezprostredná rodinka. Deti a mačky sa neustále presúvali von a dnu.

Kaľamárka ešte raz
08. 07. 2018 

V nedeľu sme plánovali len tak zgúňať, ale Veňa a Timo chceli ísť znova na Kaľamárku, tak sme sa pridali. To miesto je čarovné! Pribrali sme do partie aj Janku s mamou. Tentoraz boli laná naťahané inde a aj lezcov bolo oveľa viac. Chalani nechceli liezť, tak sme ich všetkých troch vytiahli na peší okruh okolo skaly a na ňu. Vraj ešte v 50tych rokoch tu neboli stromy a rôzni starovekí obyvatelia na jedinej prístupnejšej strane vybudovali val. Počas prehliadky z čista-jasna celkom blízko nás zahrmelo. Mch konzultoval poveternostný stav s telefónom a ten najprv predstieral, že ide len o lokálny mrak, no rýchlo však zmenil názor, búrka sa podľa neho zväčšovala a približovala.

Chvíľu sme sa schovali pod skalou, decká z toho mali náramnú srandu. Lenže dážď neustával a tak sme to teda zabalili. My štyria sme mu ušli okreskou okolo Očovej a bol to dobrý nápad, pretože na športovom letisku sa práve lietalo aj skákalo padákmi. Kým sme si to obzerali, v pozadí sa nad Poľanou zväčšovala atramentová čierňava. Z dažďa nakoniec veľa nebolo, ako prišlo, tak odišlo.

Doma sa chalani prizerali kováčovi, ktorý tam asi aj nocoval, lebo za tri hodiny urobil pedikúru len dvom koňom. Mch zatiaľ opekal morčacie mäsko a odháňal mačky, ktoré mali dojem, že to je pre ne. Aj stará psica Moby sa u nás zrazu vyskytovala akosi často. 😊

Ja som sa venovala baleniu a upratovaniu domčeka. Vzala som to dosť poctivo, no aj tak s nami neprišla jedna kroksa a vrchnák od plastovej krabičky. Zato prišiel kľúč od domčeka!! Na druhý deň sme ho na Brzov zaslali kuriérom. 😊