Hvar 2017
Po štvrtý raz v Jelse
27. 08. 2017
Maďarská diaľnica, ktorá ešte vlani nebola dokončená, nám tentoraz o trištvrte hodiny skrátila cestu. Chlapci boli veľmi dlho čulí; vypočuli si dve nové rozprávky, jedli a aj tak zozadu po chvíľkach ticha furt zaznievali nejaké komentáre.
J. zalomil tesne pred pasovou kontrolou, ktorá ho prebrala, ale vydržal potom statočne až k Záhrebu, kde sme zakotvili na pumpe. Tesne pred ňou zalomil Mtj. 😊 Bola polnoc, pumpa mala krátku uzávierku kasy, preto sme navštívili aj ihrisko so šmykľavkou a strunovou kvargľou. J. bol taký energický, že sme tŕpli, že s hojdačkou odletí. V záujme vyčkania na spojazdnenie tankovania chlapci aj umyli okno - vyložení na kapotu svojim otcom.
Potom sa už konečne spalo. O 4. sme boli v Splite. Ja som ostala spať a chlapi sa šli prejsť k majáku. Po nalodení (väčšina pasažierov boli Slováci, vrátane plného trenčianskeho autobusu) sme sa s Mch vymenili, on si pospal v aute a ja s chlapcami sme striedali vnútornú a vonkajšiu palubu. J. bol opäť plný neutíšiteľnej energie, aj ležal na zemi a cvičil, Mtj mu ani zďaleka nestačil. Vítalo nás krásne svitanie a slniečko spoza Braču. Borovicami nasýtený morský vzduch by sa dal krájať a podávať so šľahačkou.
V kempe bolo prekvapivo veľmi plno. Naši Ostraváci hneď skraja. 😊 Marie nás srdečne privítala ešte skôr ako recepčný. Naše zvyčajné miesto bolo tentoraz obsadené, usadili sme sa po prvý raz na ľavej strane chodníka, bližšie k moru. Stan mal bohužiaľ tieň až okolo tretej, stolík chránila malá borovica.
Počas ubytúvania sme zaznamenali mnohé známe tváre - starí Poliaci s dcérou a vnúčatami boli možno dokonca na našom trajekte, lebo sa rozkladali zároveň s nami. Bola tu aj chudá Rakúšanka v klobúku, Jakubkov poštípaný rovesník, ba dokonca sa nám zdalo, že povyše nás je tá dievčina, čo sa minule nahlas hádala v stane s milým. Mch sa ale videlo, že milý je tentoraz iný. 😊
Keď sme sa usadili, Mch s J. otestovali vodu a Mtj si posedel s Ostravákmi, vzali sme posledné rožky, paštiky a syr a šli sme s dvojkolesovými vozidlami do Jelsy. Upravovacie práce na pláži ešte trvajú. Je tam malá miešačka a bager s dákou zvláštnou lyžicou, okolo ktorej sa denne vedú pre mňa nepochopiteľné diskusie. V pohybe sme stroje zatiaľ nepristihli. Rožky sme zjedli v parku pri potoku, potom deti veselo odhopkali na ihrisko a Mch sa pobral do obchodu nakúpiť.
V kempe sme zaľahli do rozohriateho stanu. Otvorili sme oba východy, trochu prefukovalo, ale aj tak to bola sauna. Ja som sa po chvíli odklidila von na plážovú deku, už tam bol tieň. Chlapci vydržali oveľa dlhšie. Po sieste sme šli na pieskovú plažu, chlapci strávili väčšinu času na piesku, my na nafukovačke. Po sprche som sa pustila do varenia cestovín. Jedli sme už za šera.
Humac
28. 08. 2017
Deti sa čoskoro po raňajkách pustili do hundrania pre rozličné príčiny. Povedali sme si, že takto by frflali aj na výlete - pôjdeme teda na výlet. 😊 Mch na nete vyňúral, že o 9. sa v pondelok/stredu/piatok koná v dedinke Humac (10 km od nás) sprevádzaná prehliadka vrátane vstupu do špilje (jaskyne). Stihli sme to! A okrem nás aj iní Slováci a Česi. Chalanisko rozprával po anglicky a ozrejmil nám, že dedina so 150 domami bola postavená v 17. - 19. storočí na sezónne pobyty pri obrábaní viniča všade naokolo. Dochádzať z 15 km vzdialeného Vrisnika by bolo trochu na dlhé lakte. Na začiatku 20. storočia, to tu však spustlo, keď sa zjavila nejaká pliaga, hrozno pošlo a ľudia sa húfne sťahovali do USA a Austrálie. Teraz dedinka ožíva len na sviatok Pavla a Jána a v neďalekej bylinkovej dielni sa v malom vyrábajú olejčeky a tinktúry z levandule, rozmarínu a hlavne tunajšej hojne rastúcej slamihy piesočnej, ktorá je vraj vyhľadávaným prostriedkom proti starnutiu. My sme si kúpili levanduľovú vodu proti svrbeniu po komároch. Sprievodca nám otvoril jeden dom, kde boli zvyšky lisu, všemožné staré nástroje a fotky z ich používania. Boli sme aj v kostole zreparovanom do spredstoročnej podoby a potom sme šli k jaskyni. Svižným krokom to mohlo byť asi pol hodiny, najprv cestou, potom chodníkom cez lesíky, miestami aj po múrikoch a potom na kríčkovú pláň s výhľadom na južné more a ostrovček Šćedro. Na poslednom úseku boli strmé skaly a naťahané laná a hneď pod nimi jaskyňa. Pôvodne to bola veľká diera ako tá pod sv. Nikolom, ale pred dávnymi časmi sa po zemetrasení zosunula "strecha" terasy a takmer dieru uzatvorila. Ľudia už pred 5000 rokmi cítili magickosť miesta a nosili tam zrejme dary bohom, našlo sa tu veľa keramiky pomaľovanej ortuťou a najstarší nákres lode v Európe. Teraz sú tu celkom slušné kvaple, netopiere podkováre a príjemne chladno. Štrekou naspäť sme sa riadne vyšťavili a radi sme sa na námestíčku v Humaci na kamennej lavičke občerstvili. V konobe bolo otvorené, neveľmi ochotná zametajúca pani nám predala vodu. Lietali tu zaujímavé vtáky, pripomínali včeláriky.
Keďže obľubujeme bočné cesty, z Humacu sme sa autom vybrali krkohájmi po horskom chrbte a za Poljicou na juh strašidelnými serpentínami k malému zálivu s opusteným domčekom a plážičkou. Videli sme nad údolím krúžiť aj velikánskeho dravca. Na pláži bola iba jedna česká rodinka, kvitnúce agáve a vlniace sa more. Všetci sme doň s pôžitkom naskákali, ľutovali sme len, že nemáme šnorchel a brýle, iste bol podvodný svet krásny. V Jelse sme nakúpili a doma som potom robila kura na zelenine, kým chlapci boli na minigolfe.
Dvíhal sa vietor, more hučalo a lámalo sa. Boli sme sa naň pozrieť od červeného majáku na našom polostrovčeku, bola to sila. Potom sa to zrazu upokojilo. V noci spadlo zopár kvapiek.
Vrboska
29. 08. 2017
Ráno vial čerstvý vetrík a deti boli opäť mrzuté, takže aby sme si udržali status hnusných rodičov, zvolili sme pre dnešný program ďalšiu výletovú verziu - na odrážadlách a kolobežke do 5 km vzdialenej Vrbosky. V Jelse na promenáde sme nechali chalanov, nech si do vôle ochytajú drevené suveníry, pri ktorých sa vždy chcú pristaviť. My sme sa držali čo najďalej. Predavač márne vyzeral, kto je za tie bezprizorné decká zodpovedný. 😊
Mohla to byť celkom príjemná pobrežná cesta, nebyť častých áut a motoriek, na ktoré bolo treba dávať pozor. Približne v polovici chlapi naskákali zo zvažujúcich sa skalísk do vody. Vo Vrboske zdochol pes. Najzaujímavejšie bolo pozorovanie tankovania - z jednej strany pumpy autá, z druhej lode. Dali sme si zmrzku, ale bola dosť biedna a porcie malé. J. už bol unavený a priečny, Mtj priečny kvôli zmrzline, Mch priečny z priečnych detí a ja priečna z nich všetkých. Rodinka na pohľadanie. 😊
Cestou späť sme zakotvili na polopiesočnej pláži. Deti sa trochu počvachtali, ale v tieni nám bola celkom zima, hoci hore na ceste bolo zasa vrelo. Nejako sa mi zdalo, že naspäť nám to trvalo kratšie. V Jelse sme dojedli zásoby na móle pre hydroplán (túto sezónu nelietal), pozreli kotvenie jachty a pokrúžili vo fingovaných haváriách na promenáde, kým Mch nakupoval. Na večeru boli čevapi s nokmi. Veľmi to zaujímalo miestnu mačku. 😊
Plážové povaľovanie
30. 08. 2017
Mačka sa nám ráno vopchala do stanu a už mala papuľku v zvyškoch. 😊Pre dnešok sme so sebazaprením zvolili plážové kvasenie v nádeji, že deti budú spokojnejšie.
Kým sme sa zbalili!!! Ja to nechápem, koľko máme harabúrd. 2 nafukovačky, taška s kadejakým čítaním, ruksak s jedlom, plážová taška, hračky do vody, ešte sme prikúpili po ceste domáci olej a malý červený melón. Keby nás bolo o jedného menej, už to nepoberieme. Deti sa nakoniec celý deň samostatne prečvachtali, stavali jazierko obohnané ošklbanými kvetinkami a my sme si mohli čítať a driemať. J. nás zavše prišiel zavolať híkať nad hotovým dielom, zlatí boli. V tieni nám bola takmer zima, chodili sme sa pri prihliadnutí na deti vlastne aj vyhriať. Pred návratom do kempu sme šli všetci štyria do vody, ja a Mtj na nafukovačkách. Boli sme až pri bójkach, Mch po lane chodil, zožal úspech.
V kempe tiekla iba vlažná voda, tak sme sa narýchlo opláchli a šli do mesta na večeru a zmrzku. Chceli sme niečo do ruky, ale burgrovne boli zavreté. Na námestí sme objavili pizzeriu, kam deti zavelili zabočiť a celkom nám chutilo. Zmrzku sme pojedali na lavičke pri mape, pozorovali sme pri tom dvoch rybárov, ako chystali svoju malú loďku na nočnú výpravu. A bola nám zima! V noci sme boli dokonca prikrytí.
Cliffbase
31. 08. 2017
Na dnes sme vydumali, že pôjdeme cez tunel na nejakú pláž na juhu a po ceste kúpime, ako každoročne, u uja v Pitve olivy. Prakticky s celou včerajšou výbavou (zabudli sme na hračky - chvalabohu!!) sme sa napchali do auta a o 11. vyrazili. Mch vypátral ešte včera veľmi fotogenické kúpanie Cliffbase v medzi skalami za Sv. Nedjeljou - len ako sa tam ide?! Vysvitlo, že pešo po skalách. Trasa ako pre kamzíkov, deti aj zabudli hundrať, tak sa bolo treba sústrediť. Mch teperil VŠETKY tie rárohy, mne zveril chlapcov. Pripadala som si ako maďarskí turisti s igelitkami na Skalnatom plese. 😊 Dotrepali sme sa k útesu, kde je aj domček na ubytovanie pre lezcov, WC a pitná voda. Chvalabohu, lebo sme boli totálne zmorení horúčavou. Na útese sa činili kadejakí odvážlivci s lanami, my sme zamierili k vode, naozaj veľmi peknej lagúne medzi ostrými balvanmi. K jednému je prilepená betónová lavička v tieni, ako pre nás. Bolo sa tam treba preplaviť - chodiť sa nedalo kvôli ježkom a nohy rezaciemu dnu (Mch okúsil).
Najprv sme sa najedli a skonštatovali sme, že je tady krásně. Potom šli chlopi do vody. J. je s rukávnikmi už vo vode celkom samostatný, pechorí sa ako psíček a má z toho radosť. Raz aj skočil z móla do mora. Ja som chcela pôvodne aj šnorchlovať, ale akosi ma prešla chuť, len na nafučke som bola. Pozorovali sme kraby a odvážlivcov, čo skákali z brala do vody. A horolezcov. Vcelku to ale na našej pieskovej pláži bol rozhodne lepší deň, aj keď nie taký akčný.
V Zavale sme šli do vlaňajšej krčmičky na grčka salata a hamburger. Sladoled sme pre dnešok zavrhli, lebo do kempu sme dorazili až o 19:45. Chalani protestovali len pro forma, riadne unavení boli obaja.
Folklórna rozlúčka
01. 09. 2017
Mtj sa ráno nechcelo ísť do chlebového stánku pred kempom po jogurty, na čo náš štvorročiak promptne zahlásil, že pôjde namiesto neho. Vzal 20 Kn a o chvíľu prišiel s jogurtami a výdavkom. 😊
Deň sme strávili na pláži a hneď to bolo poznať na klíme. Rodinnej - tá atmosferická nebola ideálna, pofukovalo a bolo zatiahnuté. Na pobrežné staviteľstvo to však stačilo. Ja som revolučne vyhlásila, že idem šnorchlovať, takže som sa aj celá namočila. Ryby však očividne neocenili moju pevnú vôľu a dali si zraz inde. Mtj zatiaľ nadviazal známosť s najstarším synom cudzojazyčnej 4detnej rodinky, ktorých malí členovia neboli na prvý pohľad rozoznateľní, či sú dievčatá alebo chlapci. Dlhé vlasy zopnuté babskými sponkami chlapcov spoľahlivo maskovalo. Dievčatko z nich bolo napokon len jedno. Poobede sa celkom vyčasilo a aj plaža sa viac zaľudnila. My sme pobudli do cca. 4., potom som navrhla, nech sa chlapci preplavia aj s plážovou taškou a hračkami a ja so zvyškom vecí pôjdem po súši. Nakoniec sa k nim pridali aj Ostraváci, ktorí si práve dávali svojej poobedné kolečko.
Po sprche sme motorizovane cválali do Pitve po ďalšie olivy a prošek a okľukou cez moje milé dedinky Vrisnik a Svirče do Jelsy nakúpiť suroviny na večeru. Zbúchali sme noky s pestom, zvyškom pršutu alebo sardinkami a parmezánom. Dobré to bolo, len Karlovačko som zabudla kúpiť, takže namiesto zmrzky sme si v meste sadli na točeno a sladoled mali len deti. Nadšene sme zistili, že sa opäť koná folklórny večer ako vlani. Mtj uveličene vyhlásil, že je to najkrajší deň jeho života. 😊 Sedeli sme na fontáne a potom aj na uvoľnených stoličkách. Program bol podobný vlaňajšiemu (Mtj dopredu vedel, čo bude nasledovať!), len k ženskému zboru pribudol mužský, rovnako úchvatne x-hlasne spievajúci. J. už trochu klimbal, ale odmietal ísť s ocinom do kempu. Dorazili sme až okolo pol 11. a nepopulárne balenie odsunuli na ráno.
Z leta do jesene
02. 09. 2017
Dali sme si skorý budík a pobalili sme sa celkom šikovne. Už niečo po 9. sme boli v prístave a dostali sme sa na parkovisko, t. j. zmestili sme sa na nasledujúci trajekt o 11.30. Čas sme strávili pobehovaním po mólach, fotením a J. aj lozením po kotviacich lanách. Takto skoro sme z Hvaru ešte nikdy neodchádzali - väčšinou máme ambície stihnúť prvý popoludňajší trajekt a nezmestíme sa ani na ten. Znamenalo to, že sme boli v Splite už o pol druhej a chorvátskou pevninou sme prechádzali za svetla. Rozmýšľali sme preto, že by sme sa konečne pristavili v NP Krka a aj sme k nemu z diaľnice zišli, ale z mapky sme zistili, že to nie je len na úchytkovú návštevu - sú tam pekné turistické trasy, niektoré aj celodenné. Šinuli sme sa teda ďalej smerom k domovu a za tunelom Sveti Rok sme zažili dramatické prírodné divadlo, keď sme šli rovno v ústrety búrkovému frontu. Obloha bola úplne fialová, blýskalo sa a keď začalo liať, brodili sme sa vo vode. Bol to zážitok, bohužiaľ to však značne spomalilo už aj tak hustú premávku a zaplnilo všetky pumpy. Povedali sme si, že presunu cez deň sa odteraz budeme vyhýbať. Pršalo po zvyšok cesty a doma nás už vítala rýdza jeseň.