Moravský kras 2018

Punkevní jeskyně - Rudický mlyn
30. 08. 2018

Využívame koniec prázdnin na 4dňovku s našimi v Moravskom krase. Bývame v Lažánkach, čo je dedinka oficiálne patriaca pod Blansko. Bola by malebná, keby ju nepretínala frekventovaná okreska a keby sa z nej dalo pešo niekam dostať. Bolo to však jediné, čo bolo k dispozícii s dobrým bodovaním, tak sme tu. Izbám sa v zásade nedá nič vyčítať a penzión je bohato zásobený hračkami a knižkami, čo deti od prvej sekundy testujú. V pauzách medzi premávkou na ceste počuť odkiaľsi mékať kozu.

Ako prvé sme boli omrknúť miestne služby. Našli sme krčmu, kde sa jesť dá, ale len v núdzi. A retro obchod s obslužným pultom tu je, ale zavreli ho už o 11. Nakúpiť sme zabehli do Blanska.

Cestou späť sme ešte zašli k Suchému Mlýnu, kde je parkovisko pri infoške = vstupe do doliny, kde je aj Punkevní jeskyně. Kúpila som nejakú mapku. Doma sme jedli, potom sa chlapi vybrali na pivo a ženy s deťmi k našim na izbu hrať sa a čítať.

Naša izba má aj malú kuchynku, raňajkovali sme z vlastných zásob a potom šli deti s Mch kúpiť lístky do jaskyne. Cez internet boli už všetky vybookované, ale pani domáca nám poradila fintu - na každý deň majú zrána nejaké vstupenky aj priamo v pokladnici.

Keďže naše auto je 5miestne a teraz je nás 6, v prvej várke sa odviezol dedo s vnukmi. Keďže dedo má malý prah odolnosti voči detskému škemraniu, na parkovisku promptne vysadli na vláčik (ktorý napriek chránenej prírodnej lokalite vôbec nebol eko ale diesel !) a k jaskyni sa odviezli. My ostatní sme ich nasledovali pešo, boli to asi 2 km a väčšinou po asfaltke, škoda.

Mali sme dosť času, najedli sme sa, zaodeli a o 12. sme ako prví vkročili do jaskyne. Sprievodkyňa sa okúňala, že nejde do tej tmy, nech ide namiesto nej J., ale ani ten nechcel. Mtj prekukol vtip a vošiel. 😊

Videli sme... nuž ako v každej jaskyni krásne priestory s rôznou výzdobou. Najohromujúcejší bol výlez z 80metrovej umelo presekanej chodby von na zelené dno Macochy. Krásna krásna! Priepasť je vlastne prepadlisko obrovského dómu, ktorý bol kedysi súčasťou jaskyne. Keď sme sa pokochali, vliezli sme inou dierou k podzemnej rieke a v 3 lodičkách sme pokračovali v prehliadke. Voda je vraj miestami aj niekoľko desiatok metrov hlboká a čistá ako sklo. Bolo to naozaj úchvatné. Sprievodca nám nenápadne podsúval rôzne vtípky, napr. že tamtie kvaple sú trpaslíkove nohy se vším všudy, alebo po riadne tesnom obtretí o skalu vlažne prehodil, že zatáčka smrti je už za nami. Mali sme krátku prestávku v Masarykovom dóme a potom sa už čoskoro plavba aj prehliadka skončila.

Chlapci vydrankali dezert, pomerne ľahko sme ich nahovorili na kúpeľné oblátky a cestou dolu chrumkali. Videli sme zblízka, ako Punkva vyviera spod skaly a mali sme po ceste aj jednu dieru, t. j. neprístupnú jaskyňu. Vraj je ich tu 1 100!

Odviezli sme sa domov a odtiaľ na veľkú neľúbosť detí pešo cez kopce a polia do susedných Rudic (susednej Rudice?!). Naďabili sme na plánočku a aj nejaké slivky. V Rudiciach nebolo ťažké nájsť mlyn holandského typu a bol ešte otvorený. Veľmi milý a zanietený ujo nás previedol poschodím speleológie, na mape nám ukázal prierez Rudickým propadením (ponor rieky pod zem a ňou prepojený systém komínov a dómov). Fakt paráda. A pretože tam voda nie len kvapká ale aj prúdi, sintrový materiál pribúda veľmi rýchlo - rebrík zabudnutý pri výprave v roku 1920 už celkom pokrýva skamenelina a o takých 50 rokov možno celý rebrík splynie so skalou za sebou. Do jaskyne sa dá ísť, ak má človek 18 rokov a má primeranú zdatnosť.

Na 2. poschodí boli artefakty baníctva (Rudice = banícka dedina, ťažba železnej rudy) a minerálov a dolu zasa izbička ako zo skanzenu. Bolo to celé veľmi príjemné.

Mch zistil, že o 23 minút nám ide autobus a vďaka jeho mape sme aj vedeli odkiaľ. Dobre to všetkým padlo. Na večeru sme šli do "našej" hospody. Mch a dedo boli spokojní s krkovičkou, no chlapci vymýšľali ostošesť, vymieňali si, ujedali Mch zemiaky a starej mame ryžu, kombinatorika šuvix. Vlastne ani jeden sa riadne nenajedol.

Doma sme boli všetci u nás, deti navláčili hračky, ale vlastne si skôr čítali, príjemne bolo. Pred 9. sme ich nahnali do sprchy a spať.

Jaskyňa Kateřinka - Macocha zhora
31. 08. 2018

V noci pršalo a ráno bola nádherná modro-zlatá hmla. O pol 10. sme zahájili rozvoz k Skalnému mlynu a potom pešo rovno k jaskyni Kateřinke. Vstup bol o 10:10, presne sme sa trafili. Nebolo nás veľa. Jaskyňa je menšia, ale má krásne časti, napr. bambusový lesík (veľa stalagnátov). Mohli sme sa dotknúť "kvapelničky" a niečo si želať, okúsili sme tmu, aj akustiku vo veľkom dóme. Pred 20 tisíc rokmi tu žili jaskynné medvede, ostali tu po nich kosti a v zime tu "hniezdia" stovky netopierov.

Od jaskyne hneď začínal značený chodník do kopca k vrchnému bralu na Macoche. Z horného mostíka som mala závrate, z dolného to bolo lepšie. Riadne skalisko je to! A tá predstava, že to kedysi bolo celé pevné... Hádam čo sa malo zrútiť, sa už zrútilo. 😊

Obedovali sme v chate Macocha a celkom nám všetkým chutilo. Dole sme šli so zachádzkou na bralo Koňský spád, výhľad do korún stromov.

Chlapci mali na serpentínkach na dno doliny dobrú morálku, hrali sa na vlak. Dole na ceste nás ešte čakala Čertova Branka, pekný trojuholníkový portál v skale a kúsok za ňou už dolná stanica lanovky a Punkevní jaskyne. Chalani mali červený bod, že ani jednému nenapadlo sa zviezť dolu výletným vláčikom. Na parkovisku sme stihli ešte otvorený Dům přírody. Boli v ňom všakovaké informácie o jaskyniach a prírode v modernom interaktívnom šate. Vhodnejšie na daždivý deň.

Brno
01. 09. 2018

Ráno lialo. Zrušili sme výlet do Josefovského údolia a po dlhom premýšľaní sme vydumali celorodinnú výpravu vlakom do Brna.

Kúsok od stanice malo byť koľajisko vlakových modelov, trochu sme blúdili, kým sme ho našli takmer na začiatku trasy. Nachádza sa v odpudivom postsocialistickom obchodnom dome. Vláčiky oproti pražskému Království železnic nič moc, ale chlapci sa dlho dívali a aj hrali s autodráhou.

Medzičasom sa vypršalo, no držali sme sa pôvodného plánu - Technické múzeum pre chlapcov a motanie sa po centre pre baby. Zhodli sme sa, že Brno je vlastne dosť nezaujímavé mesto. Zaujal nás len slovenský folklórny súbor na námestí a trh ovocia, kde sa predavačka nahlas snažila nízkou cenou nalákať kupcov na lesní borůvky. Dali sme si kávu, čaj a brownie v Sklizeno, príjemne sa tam sedelo. Vyšlo aj slnko, urobili sme si prechádzku hore na Petrov ku katedrále. O 16:20 sme sa vzorne stretli s múzejníkmi na nádraží. Deťom sa páčilo, dospelí boli ukonaní.

Josefské údolie
02. 09. 2018

Pobyt sme zakončili výletom po Josefskom údolí. Bola to príjemná lesná cestička popri potoku spestrená skúmaním jaskyne Jáchymka. Sú to vlastne skôr diery v skale ako klasická jaskyňa, ale aj v tam bola tma a rôzne chodby, bolo to vcelku dobrodružné. Po výleze sme sa najedli a híkali sme nad miniatúrnou žabkou, ktorú našiel Mch.

O kus ďalej stojí Františtina huť - už nepoužívaná vysoká pec na tavenie všade sa vyskytujúcej železnej rudy. Dá sa ísť aj na prehliadku, no museli sme počkať do konca ich obednej prestávky.

Naši si potom zišli pešo do Adamova na vlak a my sme sa autom pobrali tiež domov.