Hvar 2016

Novoty v Jelse 
27. 08. 2016

Celý deň sme balili, po tom, čo sme ráno definitívne zavrhli Istriu a dali prednosť Hvaru tenkrát po třetí. Doobeda boli svokrovci u nás, aby si s Mch pomocou našli ubytovanie a trajekt. My 4 sme vyrazili o 20:30, v polovici medzi plánovaným a nevyhnutným odchodom. Chlapci dlho kukučkovali, ale napokon úspešne zalomili a prespali aj hranicu HU-HR, takže prestávku sme mali až pred Záhrebom.

O 4:30 sme vzorne dorazili do splitského prístavu a neverili sme vlastným očiam, keď nás ujo odporúčal k lodi, pred ktorou stálo 5 áut. Za nami prišlo ešte jedno a jeden kamión. Loď bola tým pádom prázdna, spachtoši si mohli vyberať, kde sa zložia. Z nás sa zložil len Mch, chlapci sa pri ňom prizerali, ako sa vzďaľujú svetla Splitu, a potom som ich vzala na hornú palubu. Vydržali sme tam skoro hodinu, bolo krásne pozorovať, ako sa z tmy vynorili najprv tmavšie siluety vrchov a postupne sa nad nimi zapaľovali ružové zore. Mesiac - kosáčik si máčal nohy vo vode, J. povedal, že po nej chodí. 😊 Veľmi krásne divadlo.

V "našom" kempe pri Jelse bola voľná zvyčajná malá terasa a na svojom obvyklom mieste boli už tradične rozložení známi Ostraváci. 😊

Dali sme si koláčové raňajky, potom Mch riešil stan a veci a ja s chlapcami sme šli kúpiť do mestečka vajíčka na obedné lečo. S kolobežkou a odrážadlom to šlo ako po masle. Jelsa sa kúpala v rannom svetle, ktoré veľmi nepoznáme. Plaža v meste bola zväčšená, obohnaná múrikom a pristavený bager naznačoval, že práce ešte nie sú ukončené. Na promenáde sa chlapci potešili bronzovému somárikovi, ktorého sme vlani akosi nestihli doceniť. Kúpili sme vajcia, Karlovačko (pivo) a banány, ktoré loptoši rovno pred potravinami zbaštili, kým som v pekarici kúpila celkom dobrú ražnú veku. Prešli sme sa aj k môjmu kostolíku (Sv. Ivan) - tuším ho vyčistili a námestíčko bolo zaplnené prapodivnými modernými sochami. Známy obchodík s predajom z dvora bol otvorený, kúpili sme figy. Celý rok sme sa na ne tešili. 😊

Chlapi sa šli potom kúpať, s pomocou nafukovačiek sa dostali celkom ďaleko a aj Mch si zaplával. Počas varenia som urobila pozdravný krok smerom k Ostravákom; potešili sa a hneď nám ponúkli všetko svoje komfortné vybavenie. 😊

Po obede sme si napriek protestom všetci ľahli spať a veru to dobre padlo aj tým, čo vzdorovali. Okolo pol tretej sme už boli hore a šli do mesta na vytúženú zmrzlinu. Vlastne majú všade skoro to isté, no najradšej chodíme do ružového domu pri Obćinskom dome. Lavičky si síce uzurpujú dedkovia, ale na múrikoch je miesta dosť. Kým sa chlapci prebojovali megaporciami jahodovej a kinderkovej, bol už pomaly čas ísť nájsť svokrovcov, ktorí sa úspešne dostali na trajekt o 14:30. Našli sme sa, práve sa ubytúvali na priváte kúsok strmo hore od mestskej pláže.

Previedli sme ich po mestečku a potom k nám s prosciutom, syrom a olejom. Posedávali sme až do zotmenia. V noci bolo nebo posiate hviezdami a kosáčik visel nad naším zálivom.

Kopčisko Sv. Nikola 
28. 08. 2016

Budíček o 7. Slnko už čiperne hrialo, s potešením som odhadzovala tepláky a nočnú košeľu a pobehovala len v plavkách a sukničke. Zato spotení chlapci nedajbože vyliezť z pyžama. Mtj čoskoro zmizol k Ostravákom, odkiaľ ho treba odliepať dlátom. 😊 Ale aj sa obaja bicyklovali a kolobežkovali - toto je fakt super kemp, deti v ňom majú voľnosť.

Svokrovci prišli práve vo chvíli, keď som chystala studený obed, lebo Mtj prekvapivo zavelil, že by radšej ako k moru šiel na výlet. Svokra sa tešila na plávanie a ostala na pieskovej pláži, svokor sa pridal k nám a všetci boli spokojní. Vyrazili sme cez Pitve a zahli v ňom doprava na Vrisnik, kde sme sa vlani motkali a odtiaľ do Svirče, ktorú vidno od nás. Pomotali sme sa trochu okolo pekného a prekvapivo mohutného kostola s urasteným cyprišom a zvoničkou.

Potom som navrhla, aby sme sa odviezli kúsok za dedinu, kde bola šípka - výhľad Sv. Nikola. Vezieme sa, vezieme, drgáľame, cesta-necesta pokračuje vinicami, olivovnicami... Mch zapol mapu a zistil, že cieľ je vzdialený ešte pekných pár kilometrov a teda pešo nie dostupný, ale reku skúsme teda ďalej autom. Serpentíny a jamy, chvíľami nepochopiteľne prekladané vybetónovanými úsekmi. Lesy, lúky, bylinky, včely, koníky a znova vinice, sem-tam domček na nemožnom mieste, úchvatné! Mtj sa strachoval, že sa nám na úzkej ceste niečo stane, alebo že spadneme z príkreho svahu, no šťastne sme sa prepracovali na náhornú plošinu, kde bolo prekvapivo domov viac a dokonca konoba!! Poprosili sme otrlo vyzerajúci personál o zapožičanie tieňa pre auto so spiacim J. a usadli sme k crnu vinu, crnej kave a domácim pudingovým koláčom.

Keď sa dieťa zobudilo, vykročili sme pešo konečne na ten vyhliadkový Sv. Nikola - asfaltkou asi do polovice krátkeho výstupu, potom cez skaly. Videli sme veľkého lúčneho koníka na divej rasci, zvončeky vyrastajúce z dlhých stebiel ako divizna, bylinku neznámeho mena voňajúcu po karí (pri konobe ju na políčku pestovali), krásny košatý cyprus, na ktorý chlapci cestou naspäť prosili vyložiť a zalepili sa od živice. Hore sme našli búdku s požiarnickým vybavením (vaky, železné metly - asi vedia, čo robia, lebo svahy boli bez stromov a z trávy trčali staršie obhorené pahýle). Kúsok ďalej po hrebeni je kríž a ešte kúsok ďalej kaplnôčka so skrinkou s vrcholovou knihou. Výhľad bol úžasný, hlboký, široký, ďaleký na všetky svetové strany.

Z kopcov sme zliezli zasa inými serpentíkami do mestečka Dol. Niekoľkokrát som vybehla z auta po rozmarín, levanduľu a saturejku. Mtj sme sľúbili, že ak po ceste nenájdeme mandľu, cestou domov sa stavíme v Pitve pri cintoríne. Vlani sme sa tam tešili pár kúskom a teraz bol strom ešte nedotknutý a obsypaný. Zbierali sme do vrecák i do tričiek. Objavili sme aj zdivené no sladké hrozno, figu a rozkvitajúci vres. Toto bol veru výlet podľa môjho gusta! K už značne znepokojenej svokre sme sa vrátili až o pol 6.

Dali sme sa trochu do poriadku a šli sme obzerať ponuky reštaurácií v Jelse. Mtj zasa snoril v serepetičkárňach, kde by najlepšie zainvestoval vlastných 70 kún. Kým nám v konobe Pelago doniesli vynikajúcu rybiu a paradajkovú polievku, čevapi, bolognese a vege tanier, zašla som s Mtj kúpiť lietadlovú loď. Ešte mu aj 20 Kn ostalo.

Stari Grad 
29. 08. 2016

Hneď zrána chlapci podrobili novú loď testu. Pri plavbe vydávala hrozné zvuky, ale v mláke medzi skalami fičala jedna radosť.

Doobeda boli všetci okrem mňa na pieskovej pláži a ja som varila cestoviny s cukinou a cviklovo-mrkvovú polievku. J. šiel po obede spať, Mtj sa šiel ďalej so svokrovcami kúpať a na nanuk. Okolo 5. sme sa vybrali do Stareho Gradu, svokra s cieľom nájsť kemp z dovolenky spred 30 rokov.

Tie úchvatné kamenné uličky! Musela som si stále pripomínať, že som ich fotila už predvlani. 😊 Hľadaný kemp sa napokon našiel nad prístaviskom jácht. Deti veľmi chceli pozorovať premávku a aj sa im pošťastilo, práve pristávalo čosi veľké bez plachiet.

Zavala 
30. 08. 2016

Deň sme strávili prevažne na pieskovej pláži. Mch na kolobežke zabehol do obchodu a priniesol suroviny na riso fredo. Bolo to rýchlo hotové - ryža, vajíčka, olivy, paradajky a zlatý klinec programu - chorvátske rybky. Netušili sme, čo sú inčuni, ale vyzerali ako tie malé rybky, ktoré sa predávajú za misu pražené. Chutilo to však ako zavináč v oleji, veľmi kyslé, ale zamiešané v ryži dobré. Zabodovala aj polovica melóna, vydlabávali sme ho lyžicami rovnako ako to rizoto rovno z hrnca. Tým pádom sme sa nemuseli vracať do kempu na jedlo a bolo to pre rodinnú klímu veľmi priaznivé. Deti sa brouzdali v plytkej vode, stavali z piesku (včera sa aj ohadzovali, veľká sranda), hrabali, špliechali a svokrovci vitálne s nimi. Mtj aj plával s vankúšikom, J. sa na Mch chrbte hral korytnačku a plávali skoro až k bójkam. S Mtj sme po obede, keď J. na osuške spal, stavali tunel zo 4 strán kopca - v strede sa spojili a Mtj tam potom nalieval vodu, parádne to pretekalo. Škoda, že len zo 3 razy, potom sa nám zrútil a vytvoril sopečné pohorie ako v Banskej Štiavnici. 😊

O pol 4. sme už ale začali veliť na odchod. Chceli sme svokrovcom predstaviť druhú stranu ostrova. Kým sme sa vymotali, bolo skoro 5. V Pitve sme u známeho uja kúpili olivy a na Mtj želanie mandarínkový džem. Figový, za ktorý som hlasovala ja, nemali. Pred ručne tesaným jednosmerným tunelom sme na semafore stáli prví a vychutnali sme si cestu "baňou", ako povedali deti.

V Zavale sme našli miesta na parkovanie hneď pri prístave. V zmrzlinárni mali aj jedlo, tak sme pomýšľali na večeru a keďže fish&chips už nemali, svokrovci a Mch sa uchýlili k hamburgeru a šalátu. Mtj mal teplú bagetu. Popri tom sa chlapci hrali s kamienkami na pláži. Boli sme sa aj kúsok prejsť smerom na západ, kde gýčovo zapadalo slnko, more sa rozšpliechano vlnilo a vial vetrík. Deti zatiaľ na pláži stavali vežu z vodou zaoblených kachličiek, ktoré tu niekto dávno vysypal. Mtj to tak nadchlo, že si ich za klobúk zobral aj do kempu. Cestou okolo konoby sme prešli tanečným krokom, lebo pred ňou sa usadili traja chlapíci, jeden s akordeónom a nôtili. A potom domov. Mtj hneď bežal za Ostravákmi s opisom výletu. 😊

Mesto Hvar na ostrove Hvar 
01. 09. 2016

Keď som o 7. vyliezla zo stanu, Mtj už s očokoládovanou pusou sedel pred ním - zo zostatku peňazí si v malom chlebovom stánku pred kempom kúpil čokoládovú buchtu. Misia splnená. 😊 Ostraváci dnes už odchádzali, Mtj sa bol prizerať, ako sa rozoberá stôl a priučil sa aj nejakým novým výrazom, napr. čo znamená, keď ženská vyšiluje. 😊 Potom ale v čase rozlúčky záhadne zmizol, mysleli sme, že šiel sledovať odlet hydroplánu (lieta poredšie, niektoré dni vôbec), ale nebolo ho. Vysvitlo, že šiel na odrážadle do mesta naproti svokrovcom. Všetci dospelí mu následne držali výchovnú prednášku.

S odchodom Ostravákov kemp osirel. Bolo tu mnoho známych tvárí - napr. rodinka z Nemecka so synom +/- J. veku, už je riadne kučeravý a tentoraz nedoštípaný. 😊 Tí odišli čoskoro po našom príchode, aj s arzenálom vozidiel, ktoré museli pripevniť zvonka auta medzi bicykle kvantom gurtní. Potom vychudnutá Nemka v ružovo-fialových plavkách a klobúku (má aj manžela, ale nevýrazného) s bazalkou vo veľkom kvetináči pred karavanom. Poliaci - Gašparovičovci boli najprv skrytí za iným veľkým stanom, ale sú zhruba na svojom mieste. Ktovie, či sa podesili, keď nás zbadali prísť. 😊Tento rok sú bez mladých. A zdá sa mi, že osamelý Švajčiar, čo sa hezounským spôsobom rozhliada po pláži (ale hezoun nie je), tu už tiež bol. Poniže nás boli do štvrtku dvaja krásavci s bradami, nepodarilo sa nám zistiť, či sú to bratia alebo partneri.

Dnes sme mali na hlavnom programe mesto Hvar. Treba tam ísť okolo St. Gradu a potom ďalej na západ, aj tunelom na druhú stranu ostrova. Krajina je tam dosť nehostinná, ešte viac kameňov ako u nás, kopce sú porastené len nepestovaným rastlinstvom.

Zato Hvar je prekvapivo veľký a parádny. Hneď skraja sme narazili na trgovicu. Hoci ovocie a zelenina nevyzerala byť všetko domáca, bolo to malebné. Kúpili sme banány, broskyne a svokrovci syr. Bola tam aj ribarica s kamennými stolmi a na nich ešte zopár čerstvých rýb. Potom sme už zahájili prehliadku mesta, len tak námatkovo, lebo nám chýbala mapa. Majú dlhé námestie až po more s kostolom sv. Štefana na začiatku. Ponášalo sa to na taký menší Dubrovnik.

My sme sa pustili strmými schodíkovitými uličkami vlečúc deti a ich vozidlá za sebou. Na jednom mieste sa už Mtj vzbúril a ostal sedieť, kým svokor išiel sám pozrieť výhľad. Chlapci si našli svetovú zábavku - sedeli na múriku, zhadzovali kroksy a bosky si po ne zbiehali. Potom sme šli mnohými schodmi okolo kvetináčových záhradiek dole do prístavu a tam obzerať čulý ruch okolo lodných taxíkov a výletných lodí. Chlapcov nebolo možné odtrhnúť, najmä od lana zakotveného trajektu, na ktorom sedeli a hojdali sa. Napokon sme to uhrali tak, že sme zakotvili v prístavnej reštike, aby sme spojili príjemné s užitočným. Objednali sme si rybu, špagety, zeleninu a pleskavicu. Mch si pôvodne chcel mučkalicu, ale čašník sa vrátil a informoval ho že mučkalica "neni dobra". 😊

Rovno od stola sme sa niekoľkými schodíkmi presunuli o uličku vyššie, kde vedľa starého kostolíka bola útulná malinká kaviareň - patisserie so sedením na laviciach po oboch stranách uličky. K tomu výborný perníkovo-orechový minikoláčik s čučoriedkou a rozmarínovou vetvičkou. Inšpirovali sme sa jednou slečnou a vyšli sme si schodíkmi na plošinku pred dverami rovno nad kaviarňou a odfotili sme sa. Mtj pri spomienke na nedávnu zábavku zhodil kroksy, našťastie nikomu do kávy.

Naspäť sme šli serpentínami cez kopce. Sú tam len dve dediny a inak naozaj veľmi drsná skalnato-rovinatá planina. Zabočili sme len do malebnej dedinky Velke Grablje, ale čím sa tu, vo vnútrozemí tí ľudia zapodievajú a prečo tu postavili dedinu, to je záhada. Celkom som bola rada, keď sme boli naspäť u nás, kde to nie je také pusté a kde máme Svirče, Vrisnik a Pitve ako vtáčie hniezda na kopcoch.

Spanie po príchode do kempu netrvalo dlho a banda sa následne odklidila do vody. Pobudli sme na pláži asi hodinku a potom sme zavelili smer Jelsa - zmrzka a večera pri zelenom majáku. U uja v uličke som kúpila figy a olej. "Muche i komarci," chápavo podotkol, keď som si škrabala štípance z kempu. Chorvátčina je fakt zábavná. 😊

Chlapi v obchode doplnili syr, chlieb (pogač = okrúhly) a pršut. Mali sme aj prošek a chalani multivitamínový džús. Ten veľmi rýchlo zabral a boli až zjašení, našťastie nik neskončil vo vode. Pri majáku sme kusy chleba prikladali k fľaštičke s olejom a odtrhávali si z ostatných poživatín. Bola to super večera.

10. výročie svadby 
02. 09. 2016

Už vopred sme sa so svokrovcami dohodli, že ostanú s deťmi na pláži, to ich baví najviac a sú tam najmenšie zvady - a my si môžeme vyraziť, kam chceme. Mch na začiatku týždňa poškuľoval po požičovni lodiek, ale upustil od toho a pristal na môj návrh ísť znova do kopcov smerom od Svirče na Sv. Nikola, a tam sa dôkladnejšie pešo pomotať. Bol to dobrý nápad. Objavili sme cestičku k miskovitému vinohradu asi na polceste na náhornú plošinu. Hneď skraja prechádzky sme naďabili na černice a o kus ďalej na vavrín. Vo vinici rástli krásne modré strapce. V rozhorúčenom krkolomnom teréne stál iba jeden väčší zavretý dom a dve búdy. Do jednej, ktorú sme mali po ceste, sme aj nazreli. Bol tam taký chlapský neporiadok - náradie, petrolejka, ohnisko, pivové fľaše, dáke byliny. Stúpali sme vyššie až úplne hore, kde rástol dub s rovnými listami. Dalo sa naň krásne vyliezť a sadnúť si, tak mi napadlo, aby sme si tam zjedli obed. Ten istý ako včerajšia večera + ako dezert hrozno z takého zanedbanejšieho kúta. Zvyšok sme nechali v dutine vtáčikom.

Po návrate k autu sme sa v ňom vyštverali znova serpentínkami na plošinu a zašli do konoby. Boli sme jediní zákazníci zamračeného pána z pondelka a rovnako sa tváriacej panej. Napokon sa ale aj usmiali, keď doniesli veľké kusy čokoládovej torty, domáci šalviový sok, vínko a vodu. Totálna pohodička.

Keď sme ochladli, pustili sme sa pešo cestou smerom na západ ku kaplnke obohnanej múrikom a prichlopenou studňou, v ktorej vedro plávalo vo vode. Takto na kopci!! Bol tam aj rozchodník, Špilja Sv. Nedilja vraj 20 minút strmo dole. Veľmi sa nám nechcelo, ale potom Mch s pomocou internetu zistil, že je to neolitická jaskyňa, v ktorej stával kláštor! To nás navnadilo. Serpentínovitá cestička klesala dolu smerom k modromodrému južnému moru. Skaly boli kolmo naukladané ako knihy a priam sa o nás svojou masívnosťou opierali. A keď terén zvoľnil o pár stupňov od 90, rástli tam vinohrady. Neuveriteľné!

Napokon sme zahli za roh a pred nami zívala ozrutná diera v skale, priam sa núkala, aby sa z nej stala svätyňa. Vo vchode sú zvyšky stĺpov, malinká zvonička (Mch odbil štvrtú) a kostolíček. Pár zvyškov múrov, ceduľa s popisom a veľa holubích pier - ich nositelia sa však poväčšine túlali niekde vonku. Plní bázne sme vkročili medzi brečtan do ohromnej kamennej prírodnej siene s množstvom trolov a začínajúcimi kvapľami. Ako keby sme matičke Zemi pod sukňu vliezli. Úžasné! Po chvíli nám bolo až chladno a začínali vyliezať komáre, ešte sme trošku pofotili a šli sme nazad. Slnko sa klonilo na západ, opar sa zmiernil, ožili krásne farby a tiene.

Vo vresovisku som sa nevedela dozbierať - bledý aj tmavoružový, voňavý, úžasný. Bol to zlatý deň.

Aj deti a svokrovci ho taký mali. Čakali nás v reštike pri somárikovi. Deti akože ináč - cestoviny, ja som si pochutila na rybe s menom orada, zvyšok na špenátových rezancoch s krevetami.

Mtj zistil, že na námestí sa koná folklórny koncert rôznych súborov z Hvaru, Braču a Šolty, a tak sme sa tam presunuli. Sedeli sme na zemi pri fontáne, mali sme dobrý výhľad na deti, ženy a mužov tancujúcich, hrajúcich a spievajúcich. Najviac sa mi páčil 4hlasný ženský minizbor, fakt nádhera. Deti to už trochu bralo na spanie, ale cestou domov chytili druhý dych a zdarne sme dofrčali do kempu.

Zasa o rok! 
03. 09. 2016

Svokrovci prišli ako zvyčajne, vzali deti na pláž, my sme balili. Keď bolo naše miestečko prázdne, Mch plavecky a ja pešo sme sa pobrali za nimi. Už bolo treba ísť. Ešte som kúpila sušené figy u "našej" tety, ktorá presunula vlaňajší predaj z garáže v meste sem pred kemp. Vrátila som sa ešte raz po olej. Celé toto pobehovanie bolo ako voda na mlyn inej starej tetuške, ktorá mala zelené figy a ráno mi skoro hlavu odhryzla, keď som si ich začala sama naberať. Nezapamätala si ma, núkala ma zakaždým, ako som sa mihla okolo, svojím škrekľavým zvučným hlasom. Do toho sa vkladal tretí predavač: "Však už ste jej predali! To je tá, čo si sama chcela naberať!" - "Aha, aha, vrátila sa, určite chce zelené figy!" 😊

Prezliekli sme sa, pobalili plavky a odjechali do prístavu trajektov za Starym Gradom. Napriek hodinovému predstihu sme sa na loď o 13:00 nedostali. Iba sme sa prizerali, ako sa na trajekt súkajú všetci tí šťastlivci, čo zrejme čakali od rána. Šli sme využiť tie 4 hodiny dovolenky navyše pešou prechádzkou do St. Gradu. Deti nie veľmi nadšene, ale keď sme sa priblížili k rozhojdanému moru, potešilo ich hádzanie šišiek a konárov do vody. Vedľa zmrzlinárne v konobe na pekných červenobielych stoličkách sme si dali neskorý obed.

Ešte v prístave sme si všimli, že tam pristála loďka - taxík a celkom sme s týmto nápadom koketovali, zvlášť, keď sme ho našli kotviť rovno v meste. Mch zavolal ujovi a dohodli sa na 16:30, 10 Kn na osobu. Deti nakoniec ani nerátal. Plavba bola najprv OK, potom ale riadne rozhojdaná; sedela som na dne a ticho som si zúfala. Dotyk pevnej zeme bol lahodný.

Na veľkom trajekte vlny cítiť nebolo a po celonočnej jazde sme nad ránom úspešne dorazili domov.