Hvar 2015
Opäť Jelsa
24. 08. 2015
Vyrážali sme o 19:45, detváky aj ja sme okolo pol desiatej zaspali, decká prespali aj hranice a vlažnú pasovú kontrolu. Stáli sme asi 250 km pred Splitom, tankovali a trošku sa rozhýbali pri orosenom ihrisku. V Splite v prístave sa Mch pokúšal trafiť do správneho móla. Keďže boli 4 hodiny ráno, akosi nebolo nikde nikoho, ešteže palubné lístky sme mali už kúpené. Ale kam sa postaviť nám nebolo jasné až do piatej. Rady síce boli označené číslami, ale 3. bol naplnený a 2. voľný, niekto sa tisol ešte aj priamo pred loď... Aj nás tam posielali akísi netrpezliví Česi, ktorí vyzerali, že by ostatných najradšej preskočili, ak by to šlo. Nakoniec sa im to aspoň čiastočne podarilo, na lodi boli hneď pred nami, šťastlivci! 😊 Trajekt bol odpoly prázdny, vnútro si podelili spiaci šoféri a na deti dozerajúce rodinky. My sme najprv na terase sledovali vyplávanie, zaznamenali sme prvé zore nad zubatými kopcami a vytrvalo svietiace hviezdy. Mch sa ku koncu plavby uchýlil driemať, chlapci sa okolo neho jašili s kinderhračkami a párkrát ohrozovali nielen jeho spánok ale aj hlavu. 😊 Hvar sa po úžine medzi Bračom a Šoltou pekne blížil v záplave slnka. Nebyť tej otupujúcej únavy, ktorá chlapcov celkom naopak povzbudzovala k hlučnému blázneniu, bol by to prudko romantický úvod dovolenky. Keď sme sa vylodili (trápne poslední, ktovie, kde boli už Česi! 😊), loptoši po troch kilometroch zaspali, ale príchod do osvedčeného kempu Mina ich prebral.
Až poobede o tretej sme sa však cítili konečne usadení. Kemp bol dosť naplnený; ak sme chceli byť blízko mora, vidieť naň a mať aspoň časť dňa tieň, do úvahy prichádzali len dve parcely. Vybrali sme tú hneď za recepciou, nad našou vlaňajšou, pod borovicou (zopakujme si učivo o predložkách, milí čitatelia 😊). Začali sme vynášať naše početné zavazadlá, keď sa nám zazdalo, že Maďari pod nami sa tuším balia. S pribúdajúcim časom sme sa sme nadobúdali istotu, preto sme nechali táborisko v nahryznutom v stave a išli sme sa radšej kúpať. Hneď sa k nám priplichtila tmavá rybka, tvárila sa ako kus riasy, ale keď ju Mtj chcel chytiť, spamätala sa a ubzikla. Vystačili sme si s ráčikom v mušli, schovávajúcim sa krabom a hladko obrúsenými kúskami skla. Chlapci mali rukávniky, dvojročný J. plával ako taký drevený panáčik - otáčal sa, dvíhal vystreté nôžky, hlavička starostlivo s noštekom dohora. Mtj si priniesol aj okuliare a šnorchel a s vodou po kolená nazízal pod hladinu.
Kým sme sa takto zoznamovali s morom, plávali okolo Ostraváci, s ktorými sme sa zoznámili pred rokom. Identifikovali nás aj z vody. Popri plávaní sme si vymenili prvé informácie o dĺžke pobytu a mieste na kempovanie. Mch priebežne kontroloval, ako sa vyvíja stav balenia. Maďarom to trvalo celú večnosť a keď už mali všetko spakované a uložené v radoch, išli sa muži ešte kúpať (2x), konverzovali s krajanom (2x), fotili sa s ním, prezliekali sa a odhaľovali sa na kompletku (2x)... My sme sedeli nad nimi, zdanlivo driemali a pritom ich spoza slnečných okuliarov očami vytískali preč. 😊 Navoňaní a v bielom odetí napokon odtiahli s batožinou kamsi za múry kempu a ešte ani nezmizli z dohľadu, už sa slovenská supia rodinka vrhla na uvoľnený flek. 😊
Po povinnom poobednom spánku sme sa vydali do mesta na nákup a, samozrejme, na zmrzlinu. Na večeru sme chceli variť lečo, nuž sme vyprevadili hydroplán, popozerali nové vysoké palmy na nábreží a dosť hlučne sme sa uberali domov. S lečom sme si to nakoniec rozmysleli, lebo všetci traja chlapi boli už úplne na odpal. J. zaspal ešte za svetla, Mtj vydržal asi hodinu ticho si bagrovať hlinu a povečeral s nami studenú alternatívu: chlieb nemožného placatého tvaru, ale ako stvorený na trhanie a pojedanie s pršutom a kozou goudou.
Mne sa ešte nechcelo spať, tak som o 9. predsa len varila, aby bol na druhý deň pokoj. Prišiel ma skontrolovať susedovie pes, huňatý bundáš. Poňuchal, potmolil sa a predstierajúc príbuzenský vzťah ľahol si vedľa mojej stoličky. Zdalo sa, že je odhodlaný stráviť tu noc a strážiť hrniec. 😊
Dve strany tunela Pitve
25. 08. 2015
V noci sa večerné teplo zveternilo. Zobudila som sa za tmy, do ktorej sa blýskalo a hrmelo. Kemp bol celkom živý, asi som nebola jediná, ktorej napadlo čo-to poskrývať. Zobudila som Mch, odniesol tašky so šatami a stoličky do auta. Medzičasom sa búrka vzdialila a nakoniec vôbec neprišla.
More bolo ráno dosť rozhojdané, vyhodnotili sme, že to na kúpanie nie je a radšej pôjdeme na druhú stranu ostrova - vezmeme ovocie a pečivo z pekarice pri kempe a po návrate si dáme neskorý obed. Lečo bolo uskladnené v nádobe s vodou v tieni.
Prvú zastávku sme si dali v dedinke Pitve. Je to taký ten veľmi malebný typ osídlenia v strmom teréne s kamennými domcami, starostlivo odkamenenými políčkami a na nich rastúcim hroznom a olivovníkmi. Pri cintoríne sme objavili mandľovník, pár plných škrupiniek a drobné černice sladkej a výraznej chuti, celkom inakšie ako záhradné odrody. Deti zobkali "jedlo zdarma", J. sa s fialovou pusinkou i dlaničkou dožadoval prídavku.
Hvarom sa tiahne reťaz strmých kopcov. Kým nebol pod nimi v roku 1966 presekaný tunel, museli ľudia zo severu na juh prechádzať serpentínovitou cestou po svahoch. Stále je prístupná. Stúpa cez borovicový les, ktorý postupne ubúda a prenecháva miesto kadejakým krovinám, šalvii a rozmarínu. Zároveň sa nám odkrýval úchvatný, hoci dosť zahmlený výhľad na Hvar i Brač. Na vrchole kopca sme odbočili ku kaplnke sv. Anny. Auto sme zanechali pod veľmi štrkovitým zlezom pri malom domčeku na 4 stĺpoch. Ku kaplnke to bol kúsok pešo. Fučalo o 106, ale keď chvíľami prestalo, bolo riadne teplo. Svätostánok čnie na útese takmer kolmo nad dedinou Zavala, v mori bolo vidieť celý malý ostrov Šćedro ako z lietadla a v opare na obzore Korčulu. Mtj objavil dokonale maskovaného hnedého veľkého koníka. Iné zvery sa neukázali, chvalabohu ani hady.
Štrkový zlez nezanechal stopy na našich pneumatikách, zato dole v dedine sa Mch podarilo urvať prednú značku, keď sa otáčal tam, kde sa to podľa mňa nedalo. 😊 Zavala nás zaujala iba pobrežím, kde sa more usilovne prelievalo. Štvorica mládeže práve na okraji móla s výskotom robila mexickú vlnu vždy, keď ich ošpliechala vlna ozajstná. Mch a Mtj ich potom napodobňovali, aj výskot im išiel dobre. 😊 Voda mala totálne gýčovú tyrkysovú farbu. Keď sme už boli tu, pozreli sme sa ešte do susednej dediny Ivan Dolac. Mtj túžil po zmrzline, ale našli sme len preplnenú plážičku, po ktorej sme veru netúžili.
Naspäť do Jelsy sme šli cez tunel. Je úzky, t. j. jednosmerný a doprava sa riadi semaforom. Postavili sme sa bokom a počkali sme si na 2. zelenú, lebo Mch chcel, aby sme šli neosvetleným tunelom prví. Má 1,4 km, vnútri čistý kameň, solídna robota veru!
U nás v kempe bol príjemný chládok, dokonca aj lečo bolo ešte stále v tieni a prijateľnej teploty. Prevarili sme ho a zlupli. Následne sme šli celorodinne k moru, udalosť priam historická. Vlny boli aj tu, ale s južnou stranou ostrova neporovnateľne malé. J. sa po chvíli dral von, tak som s ním šla do sprchy. Páčilo sa mu to, akurát keď už bol hotový a sprchovala som sa ja, odhŕňal záves. 😊 Cestou k stanu sa mu páčilo, že som mu z osušky urobila sukňu, ibaže stále padala.
Keď sa dali do poriadku aj Mtj+Mch, šli všetci chlapci na minigolf a ja umyť riad a vlasy. Našla som ich šťúrať sa pálkami v slimačom labyrinte a celkom ochotne to už zabalili. V meste sme si chceli kúpiť na večeru pečivo, syr a figy. Vlastne sa nám to aj podarilo, ale všetko bolo akési zdĺhavé, veľa sme sa nachodili a naprotestovali, kým sme sa usadili v parku a obzerajúc futbalový turnaj miestnej omladiny sme sa ako-tak najedli. Cestou do kempu sme sa ešte pristavili v kotvisku, kde Mtj sledoval uja s udicou, J. obdivoval vozík na loďku a hrabal sa v prachu. Mch pri následnom pokuse umyť ho capol na šmykľavom zleze pre člny tak, že zhíkla aj cudzia rodina. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
Grebišće
26. 08. 2015
V žiadnom z denníkov z Hvaru nesmie chýbať opis susedov! 😊
Cez chodníček oproti sídlia starší Poliaci, poniže ktorých bývajú vnúčatá s rodičmi. Najprv sme zaregistrovali otecka, vystrihaného, s náušnicami a vytetovanými hviezdami na chrbte. Potom sme tie isté hviezdy spozorovali aj na krížoch jeho manželky. "To asi aby sa vždy našli," okomentoval Mtj. 😊 Starí rodičia sa k takémuto imidžu vôbec nehodia. Pán sa nápadne podobá na bývalého prezidenta Gašparoviča. Sú takí typicky starorodičovsky pokojní a ústretoví k deťom, ktoré sa okolo nich často tmolia a vydržia trebárs polhodinu pokojne sedieť na ich kolenách a rozprávať sa. Nesmierne to obdivujeme. 😊 Dievčatko je v cca v Mtj veku a chlapček o trochu mladší. Mtj zatiaľ nenadviazal známosť, asi preto, že sa nevytasili so žiadnymi hračkami. Detí je tu kopec, niektoré spoznávame z minulého roka, napr. malého J. rovesníka, ktorý bol vlani doštípaný komármi. Obďaleč sa usadila nemecká rodina, majú 4 mulatských chlapcov s úžasnými vlasmi a svietiacimi zubami. Aj dosť mrňúsov sa našlo a zvrhlo ma tešilo, keď ziapanie pochádzalo od nich a nie od našich. 😊
Dnes okolo 10. boli chlapci pozvaní k Čechom na krupicovú kašu. Ja som dala prednosť čisteniu zemiakov a mrkvy. V umyvárkach sa usilovne pracovalo - niekto umýval raňajkový riad, niekto si pripravoval harpúnya dvaja chlapíci čulo odstrihávali malým rybkám hlavy. Po kaši sa chlapi presunuli na pieskovú pláž v zálive Grebišćeneďaleko kempu. Akurát boli vo vode, keď som prišla za nimi. Akonáhle ma zbadali, už sa obaja malí súkali von, tak sme to zabalili a šli do kempu. Mch+Mtj sa preplavili na nafukovačkách a my s J. okľukou po ceste zdržiavaní hlavatosťou druhoročiaka. Mtj pri obede nahlas uvažoval či v sedemmíľových čižmách nie je majiteľovi teplo a či nemá na leto sedemmíľové sandále. 😊 Potom šiel drobec spať a Mch s Mtj a Ostravákom za umyvárku na figy. Vyzbrojili sa nožnicami a košíkom a priniesli vyše pol kila. Mali pevnejšiu konzistenciu ako tie garážové od tety. Mňam!
Podvečer sme sa prešli po najstrmších uličkách Jelsy ku kostolu Gospe od Zdravlja vysoko nad mestom s olivovým hájikom a príjemnou pokojnou atmosférou. Z voľne rastúcich stromov rohovníkov sme si odtrhli zopár ich plodov - hovorí sa im aj svätojánsky chlieb a v nastrúhanom stave karob. Používa sa do jedla ako kakao.
Dole v prístave sme zakotvili s maslovými chlebami, syrom a paradajkami na lavičke. Pani Garážová nemala olivy - nové vraj ešte nedozreli a vlaňajšie sú už ta-tam. Ale zato mala sušené figy! Hneď sme vzali kilo a po malých dohadovačkách aj pol litra prošeku. Pivo Karlovačko tento rok zanedbávame, domáce produkty majú prednosť.
Vrboska
27. 08. 2021
Na dnes sme si naplánovali Vrbosku, mestečko 7 km odtiaľto, respektíve menej, keby sa tam z Jelsy dalo dostať autom priamo po nábreží. Má úzky záliv vliezajúci hlboko do mesta, po oboch stranách domčeky a loďky, vyzerá to ako nejaký holandský kanál. Veľmi príjemná atmosféra, málo serepetičkární, veľa kaviarní a reštík, na náprotivnom brehu opustená zanedbaná budova s vysokým komínom, na ktorom sídlil bocian (bývalá sardinkáreň). Na obed sa nám pozdávala jedna konoba, ale otvárala až o hodinu. Čím sa zabaviť? Mtj objavil v blízkom dvore múzeum rybolovu a bol to pekný nález. Domček má len tri miestnosti, ale veľmi milého kustóda, ktorý nám chorvátsko-turistickým jazykom podal podrobný výklad o každom jednom starom predmete. Bolo to poučné, pritom nie nudné. Následne sa ale začala nuda striedavo pre rodičov, keď sa deti chceli donekonečna pozerať na príchody a odchody početných lodí alebo asistovať neúspešným detským rybárom a striedavo pre deti, keď ich rodičia nútili ísť uličkami ku kostolom. Opevnená Tvrdava sv. Marije je mohutná pieskovcová stavba, zozadu má bašty, spredu hodiny namaľované na múre a trojuholníkové priečelie s tromi zvonmi. Na strechu sa dalo aj vyšľapať, nebolo to veľmi vysoko a najkrajšie bolo sedieť na kamenných šindľoch hneď pri zvonoch. Z výhľadu sme lokalizovali sv. Lovra, kde neskôr chlapci nazízali do zamrežovanej šachty a liepali sa po zábradlí. Pri pidikostolíku v prístave sa Mtj prikmotril k partičke mládeže s plastovým samopalom a neónovo zelenými nábojmi. Po chvíli nám prišiel povedať, že sa skamarátili, čo znamenalo, že spolu chodili po miniparčíku a sledovali "strelca", ako robí dierky do listov a hlučne sa chechtali. Mtj im na oplátku predviedol arzenál škôlkárskej hantýrky.
Vyhliadnutá taverna s terasou už mala otvorené. Vybrali sme si polievku, špagety, ražniči a mješano meso. Usmievavý čašník sa pýtal, či má priniesť polievku zvlášť, alebo spolu s jedlami. Privítali sme druhú možnosť. Čašník s chápavým úškrnom podotkol, že reku aby bol kľud. 😊 Úsmev mu vydržal až do konca našej návštevy. Ktovie, či videl aj to, ako na Mtj spadli špagety, ktoré si chcel spustiť z vidličky zhora do úst. 😊
Kus od Vrbosky smerom na sever sa dá aj kúpať. Je to veľmi pekný záliv, nie veľa ľudí a voda príjemná. Mtj sa nadchol pre hľadanie obrúsených sklíčok (= drahokamy). Cestou domov sme sa zastavili v Jelse v obchode, kúpili pršut a syr a spolu s figami, olivovým olejom a doňho namáčaným chlebom to bola super večera.
Keď deti zaspali, išli sme si s Mch sadnúť k moru, ale žiadna idylka sa nekonala, lebo podobne zamýšľali nielen iné páry, ale aj plavci, rybári a hlavne horda oruksakovaných mládežníkov, ktorí sa rozložili večer pri mori bez stanov a bol ich okamžite plný kemp.
Zečja
28. 8. 2015
Ostraváci nám deň predtým odporúčali na základe odporúčania iných nejakú peknú zátoku asi 15 km od nás. Nikdy tam neboli, ani nevedeli, ako sa tam sa to volá, no my sme si povedali, že to skúsime nájsť. 15 km po hvarských cestách trvá ako inde dvakrát toľko. Odbočka doľava sa núkala v dedinke Poljica, tak sme sa tam spustili k moru po početných serpentínach. Dole sme našli malú zátoku so sympatickou plažou Zečja, na nej dve chajdy, ktoré vyzerali ako postavené z toho, čo priniesol príliv a nápis, že si svoje smeti máme odniesť. Bohužiaľ, nie každý sa tým riadi. Chajdy zrejme slúžia ak lodenice, aj okolo nich boli naskladané člny. Pod sieťovým prístreškom jednej z nich sme sa rozložili. Mch s Mtj naskákali do vody, ja som strážila spiaceho J. a robila chleby na obed. J. po spaní čulo poskakoval po obrátenej lodi a zanietene svoj pohyb komentoval. Mtj bol skoro stále na slnku, obyčajne so zadkom vo vode, kúpal sa len párkrát. Bavil sa bagrovaním a kadejakými inými kamienkovými zábavkami, bol milo samostatný. Chcel od Mch, aby počas šnorchlovania ulovil do sieťky nejakú rybu. Mch šnorchloval dlho a ďaleko, všeličo pekné videl, ale neulovil nič. S pomocou nafukovačky som sa aj ja osmelila ho napodobniť a bola to fakt paráda. Videla som hejno sardiniek, morských ježkov a farebno-čierne rybky. Ostali sme asi do druhej-tretej, potom nákup v Jelse: 4 ryby druhu brancin, čiže morský ostriež. Po vlaňajšku som už macher, príprava trvala asi polhodinu za výdatnej asistencie ôs.
Potom ešte klasická prechádzka do Jelsy. Už sa schyľovalo k oberačkovým slávnostiam Fešta vina, ale hlavný humbuk mal byť až v sobotu. Naším cieľom bola, akože inak, zmrzlina. Keď zmrzlinár videl J. Mch na rukách, iniciatívne vzal kornútok a omočil ho vo vanilkovej. J. uveličene uzobkával; doteraz sme mu dávali len suchú oblátku. 😊 Ľudí pribúdalo a pomedzi nich sa po nábreží presúvala folklórna skupina. Pred obchodom spustili rezké pesničky aj s tancom, hlasy teda veru majú riadne. Mtj sa čudoval, že im občas aj rozumel (mamo, zima mi). Všetkým sa nám to páčilo, chlapci ani nedýchali. Ponuka v stánkoch nás neoslnila a chvalabohu sme boli najedení, tak sme ani neľutovali.
Na druhý deň ráno padlo veľmi spontánne rozhodnutie vrátiť sa predčasne domov. Hoci to tu veľmi neopisujem, táto dovolenka bola poznačená mnohými konfliktami a nesúladom medzi všetkými členmi rodiny. Našťastie o rok to bolo už oveľa lepšie. 😊