Krk 2015

Spontánny nápad
18. 06. 2015 

Od začiatku júna sme postupne všetci ochoreli na akúsi agresívnu vlečúcu sa pliagu, ktorá zaliezla mne na hlasivky a do dutín, Mch do uší a deckám sa prejavila ako laryngitída so škaredým kašľom. Zotavovali sme sa len veľmi pomaly. Mch vydumal, že by nám možno pomohla zmena klímy.. Dosť som pochybovala o tom, že by nás takýchto nakapatých pediatrička pustila z domu, ale pre pokoj v rodine som sa jej spýtala. Šokovala ma odpoveďou, že ísť k moru je to najlepšie, čo môžeme urobiť. A tak sme sa náhlivo zbalili a 36 hodín od verdiktu sme už aj vyrážali. 😊

Tentoraz sme si šli večer ľahnúť, budíček bol o 0:30 a o jednej sme štartovali. Mch vybral cestu cez Rakúsko a Slovinsko; bola plynulejšia, bez okresiek a hraničných kontrol. J. celý čas spal, Mtj poväčšine bdel a komentoval dianie na ceste. Ja som driemala.

Keď sme serpentínami schádzali na chorvátske pobrežie, už dávno svietilo slnko. Pred siedmou sme parkovali pred kempom a kým otvoril svoje brány, šli sme inhalovať soľ k moru. Chlapci boli celí zjašení z vody. Na pláži postupne zanechávali svoje zvršky, no aj tak sa nakoniec Mtj zmáčal až po lakte a J. po nohy pyžamového overalu, čo mu prevísali cez plecia. Mch zatiaľ staval stan. Keď sme sa k nemu dopracovali, práve zatĺkal kolíky. Chlopi sa po raňajkách vyzbrojili plavkami, nafukovačkou a hračkami do vody, ja som v kľude zabývala rárohy a zabehla som do obchodu po parmezán a pršut. Zbúchala som z toho cestoviny vylepšené ešte čerstvým hráškom a potom sme polonásilím odvliekli deti do stanu na siestu. Bolo tam teplo, ale niečo sme pospali.

Poobede sme šli známou cestou cez prístav do mesta. Cieľová odmena: koláč. Krémová kocka vystačila pre všetkých štyroch. Výdatné riešenie!

Keďže centrum už dobre poznáme, rozhodli sme sa prejsť na Dražica Beach. Na polceste tam sme naďabili na malú pieskovú pláž a tam sme skysli dosť dlho. Deti boli nadšené, pobehovali, hádzali a hĺbili piesok. J. znárodnil veľkým chlapcom loptu a kým ju nepotrebovali, gúľali sme si ju. Mohli sme si ušetriť energiu a na Dražicu vôbec nechodiť - je to číročisté letovisko s komplexami hotelov a pascí na turistov. Naspäť v centre sme kúpili fajný ražný chlebík (ražinij kruh) a voľajako sme sa domotkali do kempu.

Vrbnik
19. 6. 2015 

Noc nebola pre mňa ktovieaká, každú chvíľu som bola hore a kašľala, ale ostatní spali pokojne. Mtj sa zobudil o 6:18. Vzali sme si keksy, vodu, čerešne a osušku a šli sme si sadnúť na múrik s výhľadom na loďky. Vzduch bol úžasný - konečne som po dvoch týždňoch niečo cítila! Pozorovali sme smetiarov, opravárov s malým člnom a uja s tetou, ktorí spúšťali na vodu čln s chladničkou. Pre mňa mal čaro aj nález divého feniklu a čakaniek. Kým sme sa takto bavkali, aj zvyšní dvaja v stane vstali a obriadili sa.

Podľa predpovede malo dnes trochu pršať a aj bolo pod mrakom, tak sme sa rozhodli ísť do mestečka Vrbnik a poobede, ak bude lepšie počko, na blatovú pláž kúsok odtiaľ. Mch mal chvíľu problém zapnúť si pás, lebo J. včera po samostatnom pobyte na šoférskom sedadle napchal do pracky mince. Vynaliezavé decko! Mtj si volant vychutnal inak - šoféroval otcovi na kolenách po kempe. Viac ako na smer sa však sústredil na to, či sa ľudia na neho pozerajú. 😊

Vrbnik nás privítal teplom, dusnom a nádhernými uličkami, ešte krajšími ako v Krku. Uzučké, krivoľaké, strmé, samé okienka, schodíky, obrubníky s kvetmi, zabetónované staré pumpy. Objavili sme aj údajne najužšiu ulicu na svete, mala len 43 cm! Mch s J. na chrbte ňou neprešiel predkom ani bokom. O kus ďalej bolo malé námestíčko s odparkovaným minitraktorom a tiež dverčića = veľmi nízke dvere von za hradby starého mesta.

Pod kopcom medzi dvoma útesmi majú Vrbničania malú mestskú plažu. J. sa ako krab teperil hore naplaveným štrkom a zasa naspäť. Mtj stál po lýtka a pozoroval ako vlnky približujú k brehu syr, ktorý tam utopil, keď obedoval postojačky. Mch si seriózne zaplával, voda vraj mala príjemnejšiu teplotu ako v Krku. Zdekovali sme sa, keď z hrozivých mrakov plaziacich sa od pevniny začínalo kropiť. Nezmokli sme, mrak nás len lízol. Väčšina z 10 kvapiek spadla, až keď sme sedeli v aute smerom na blatovú pláž v Soline. J. zaspal a ja som si tiež schrupla, kým Mtj s Mch podrobili plažu prieskumu. Prišli nadšení s plnými hrsťami mušlí. Mtj banoval, že kvôli neistému počku neostaneme dlhšie, ale dobre sme urobili, lebo nakoniec ešte predsa pršalo aj trochu viac.

V kempe bol Mtj bol celý nedočkavý z robenia čevapčiči. Usadil sa pri variči a hádzal už naporciované šúľky na panvicu. Ja som sa snažila odhadnúť, kedy sú prepečené a zároveň ich nepripáliť. S výsledkom sme boli všetci spokojní, aj J. prispel nemalým dielom k spracovaniu pôvodne nadhodnoteného počtu kusov. Mysleli sme si, že čo nezjeme, vylepší zajtrajší obed, no nakoniec ostal iba jeden kúštik a ten v noci zjedla mačka. Zemiaky nechala. 😊

Mačiek tu žije dosť veľa, ale sú nehlučné a pohybujú sa nevšímavo. Početné zastúpenie majú aj vtáky. Jeden malý čipúch mal asi hniezdo vo vavríne neďaleko nášho stanu a celé dni trávil vyspevovaním. Čajky sa objavovali hlavne ráno okolo deviatej, krúžili a vydávali nariekavé škreky, skoro ako naše deti. Jednu sme raz pristihli, ako sa hostí na streche karavanu ukradnutým rožkom. Konkurovali im sojky - žiadne to bojazlivé indivíduá. Pri prvej rannej výprave sme videli jednu na rúčke kočíka u ešte spiacich susedov. Holuby - upratovači patria k už tradičnému kempovému koloritu.

Čevapi sme dojedali v stane: rozpršalo sa. Mch pri pive driemal. Konečne Karlovačko! Včera sme pre neprítomnosť tejto značky v našom obchode museli vziať Ožujsko, ale to nie je také dobré. J. kreslil a rozhadzoval farbičky a Mtj s veľkým premáhaním čosi vyfarboval v zošite úloh. Len čo sa dážď trochu stlmil, vyobliekali sme sa do šuští a gumákov a šli sme sa prejsť k červenému majáku. Deťom sa veľmi páčilo stáť v čižmách na okraji vĺn. Slniečko stihlo ešte trochu svietiť a predviedlo nám parádnu dúhu. A po západe tá obloha a more s miliónom odtieňov modrej a s bielomodrou rybárskou loďou vydávajúcou sa na nočný lov = čisté umelecké dielo.

Jaskyňa Biserujka a Solinská pláž
20. 6. 2015 

V sobotu sa Mtj zobudil až pred 7. Šli sme do obchodu po chlieb a jogurty. Pri pokladni sme zistili, že peňaženka ostala v aute, takže sme sa prešli 2x. Mch a J. sladko odfukovali. Mtj s pôžitkom vyjedal jogurt na včerajšom múriku, kde takisto ako včera venčili psíčkari svojich ranostajov, vrátane veľkého dobermana, ktorému sa vôňa vanilky veľmi pozdávala a vyzýval štekotom Mtj, aby sa podelil. Našťastie pani zasiahla skôr, než Mtj prepadol panike. So zadosťučinením potom pozoroval, ako Matis, tak sa psisko volalo, dostal po ňufáku.

Mch pre zamračenú oblohu vymyslel ešte oddialenie sľúbenej blatovej pláže návštevou vnútrozemského jazera. Leží v kotline uprostred lesov a zrejme je to zdroj pitnej vody, lebo cesty k nej sú len na pešo. Aj my sme po jednej z nich vyrazili, ale bola dlhšia než sme odhadovali, a tak sme sa vrátili.

Mch mal v zálohe ešte jeden triumf - malú jaskyňu Biserujka na konci ostrova, skoro až pri pevnine smerom k mostu. Terén je tu nízky, kamenistejší než inde, porastený len vysychajúcou kosodrevinou - vyslovene nehostinný. Okolie kasy obliehali davy študentov a aj nás ešte prilepili k tejto výprave so vstupom o 5 minút. Zatiaľ sme pozorovali lastovičie hniezdo 2 metre nad nami - drobčekovia vykúkali ponad okraj a keď sa zjavila mamička, otvorilo sa niekoľko žltých zobáčikov. 😊

Jaskyňa je trochu netradičná tým, že žije výlučne z dažďovej vody a je v nej okolo 15 stupňov. Má dĺžku len 111 metrov, ale je tradične jaskynne krásna, bohatá na výzdobu. Kým sprievodkyňa poskytovala školákom dlhý výklad v chorvátčine, J. si energicky vypýtal "bie-ko", a tak som bola asi prvá v dejinách jaskyne, čo na schodoch počas prednášky kojila. Inak by veru pre hulákanie nebolo z výkladu počuť nič. 😊 Nám a ďalším pár rodinkám bol prednesený kratší sumár v angličtine a predstavená kamenná Madona, žaba a sova. Pekné, milé, akurátne. Mtj zaregistroval, že hoci teta hovorila anglicky, používala neanglické R. 😊
Na parkovisku sa činorodo zvŕtal pán a pani, jeden so syrmi, druhý s medom. Ochutnávku syra sme si nenechali ujsť a bol výborný. Vraj ovčí. Údený pripomínal oštiepok, neúdený bol chutnejší. Vzali sme z neho celé koleso, iste aj kilo to bolo. Mám rada konzumné suveníry od miestnych výrobcov.No a potom už tá vytúžená blatová pláž. Slnko si konečne presadilo svoje, ako mu kázala predpoveď a pieklo ostošesť. Mch sa natrel čiernym liečivým bahnom, deťom sme vnútili opaľovací krém. Vyzerali ako pozitív a negatív. Ja som sa nenatrela ničím v záujme získania aspoň ľahkého opálenia a slušne ma oškvrklo. Z móla sme sa celorodinne presunuli k vode, pri ktorej bolo tvrdé vlhké blato a v ňom plno mušlí. Najviac klasických vrúbkovaných, ale našli sa aj úzke i široké slimáčiky, ba dokonca aj zo tri veľké s "ostňami", o ktorých som si vždy myslela, že musia byť lovené z hlbokej vody. Nazbierala by som pokojne za celé vedro. Mch sa bol po čase namáhavo umyť: musel zaliezť do vody niekoľko sto metrov, kým sa do nej mohol ako-tak položiť. Je to ideálna pláž pre deti, nič im tu nehrozí.

Od pevniny sa znova mračilo, tentoraz úplný atrament. Deťom to bolo fuk, veľmi rýchlo v aute zaspali. S Mch sme v kempe ihneď začali variť. Stihli sme to dokonale - práve sme si sadali k polievke, keď sa súčasne zobudili deti a začalo liať. Rýchlo sme sa aj s večerou evakuovali do auta, lebo vietor a veľkosť kropají veštili riadnu buru. Lialo ako z hasičskej cisterny.

Keď hrmavica prešla a teplomer tvrdil, že je 16 stupňov, šli sme poriadne naobliekaní na dlho očakávaný dezert. Hneď v prístave sa hrdili domácimi koláčmi. Výber bol zložitý a dlho trval, no napokon sme boli všetci spokojní - ja s čokoládovou tortou, Mtj s kokosovou, Mch s baklavou a J. nesmierne hrdý nad malou mištičkou s išlerkou. 😊

Prešli sme sa aj schladeným mestom. Na Frankopanskom námestí sme objavili kŕdlik desiatich mačiek, ktoré istá stará pani očividne pravidelne kŕmi. Bohužiaľ okrem nich sa tu dnes rozložila aj známa turistická somarina s robotickými zvieratami, na ktorých sa malé deti môžu povoziť. Zatiaľ sa nám vždy podarilo odolať škemraniu. Z námestia sme sa pohli vďaka tomu, že sme chceli preskúmať, kto bude vystupovať na pódiu v prístave. Ale kapela si ešte len nastavovala mikrofóny, nemalo to konca. V noci ich bolo riadne počuť. Celkom dobrá muzika, o nočnom kľude však ani reči. No z nášho stanu to budilo len mňa.

Postojna jama
21. 7. 2015 

Vietor sa neutíšil ani do rána a náš tradičný výlet na mólo bol dosť zimomrivý, aj deku sme si vzali.

Bez toho, že by sme si to vopred dohodli, sa včera na Krk prisťahovali naši bratislavskí kamaráti. Pre nás to bol naopak posledný deň. Po vyplatení kempu sme odjechali na návštevu za nimi do Bašky celou cestou krútiac hlavou, prečo sa tam trepú toľkí dovolenkári, keď v Krku je oveľa krajšie. U kamošov ubytovaných v modernom prenajatom byte sme strávili iba chvíľu. Tiež boli nakapatí a nechceli sme si miešať bacily, navyše mali iný denný režim. Na obed sme vyrazili bez nich. Zakotvili sme v reštike, kde ponúkali za 60 Kn rybu alebo čevapi, šalát, dezert a víno. Ryba bola vyprážaná, ale chutná, čevapčiči tiež k spokojnosti. Na chvíľu sme si ešte posedeli u kamošov na balkóne, ale keďže sme chceli stihnúť posledný vstup do slovinskej jaskyne Postojna jama, čoskoro sme sa odporúčali. Na obrovské parkovisko nám to trvalo dve hodiny a potom ešte ultrarýchlym behom k jaskynnému komplexu. Stihli sme to v poslednej minúte. Námaha aj mastné vstupné však boli vyvážené zážitkom z ohromných podzemných priestorov, ktorými nás celé kilometre povozil elektrický vlak s niekoľkými pešími zastávkami. Jama je skutočne veľmi nevýstižné slovo pre nekonečné systémy chodieb, trhlín, dómov a komínov rozpínajúcich sa všetkými smermi. Rozhodne odporúčame navštíviť!