Hvar 2014

Objavenie Jelsy 
25. 8. 2014

Rok po tom, ako sa naša rodina rozrástla o druhého loptoša, sme si povedali, že sme dosť skúsení na to, aby sme zvládli stanovačku aj s bábom. 😊 Po dvoch pobytoch na Krku sme sa tešili do "nášho" kempu. Počasie v severnom Chorvátsku však nebolo veľmi odlišné od tohtoročného upršaného leta na Slovensku a my sme túžili konečne sa vyhriať. Pri zohľadňovaní predpovede počasia sme zostupovali na mape čoraz južnejšie, až nám padla do oka Jelsa na ďalekom ostrove Hvar.

Nočná cesta ubehla nad očakávanie plynulo. Dúfali sme, že deti prespia aspoň Maďarsko, keďže sme šli okreskami a zastávky na želanie by sa realizovali zložitejšie. J. zalomil ešte v Petržalke, Mtj spôsobne počúval rozprávky cez slúchadlá a čudoval sa, prečo by mal spať. 😊 Napokon zalomil aj on. Ja som síce nespala veľa, ale bolo mi vzadu pohodlne, z jednej strany sedačka, z druhej kopa diek a vankúšov a aj nejaký priestor na nohy, hoci veci boli VŠADE! Nebyť horlivých maďarských a chorvátskych colníkov, ktorí si nás dôkladne obzerali a porovnávali realitu s pasmi, deti by neboli postrehli ani vstup do HR a asi by potiahli viac. Takto sme stáli klasicky na prvej chorvátskej pumpe pri Varaždine a potom až okolo Vodíc. Začínalo svitať, Mtj pozoroval krajinu a vyhlásil, že život je prekrásny. 😊

Do Drveniku na trajekt sme sa mali dostaviť do 7:30. Naša supernavigácia tvrdila, že to stihneme s desaťminútovou časovou rezervou.
Dedinku sme našli, no minuli sme odbočku. A keďže tu hory vyrastajú rovno od mora, museli sme si hodný kus zájsť, aby sme sa mohli otočiť.
5 minút.
Našli sme odbočku zišli do prístavu. Tam kotvila bližšia loď na Korčulu, vzdialenejšia na Hvar. Zaradili sme sa.
3 minúty.
Loď vyzerala byť plná, pred nami stáli ešte 2 autá.
Ujo trajektový zrazu čosi naznačoval, posielal nás dopredu. Vošli sme na palubu, na centimeter presne nás tam uložili, plošina sa zavrela a odplávali sme. Tí dvaja boli spolu a nechceli sa rozdeliť. Hurá! 😊

Plavba bola krátka, deti radostne viseli cez zábradlie a sledovali vlny. Mali sme svetre, no s potešením sme ich vyzliekali, bolo asi 24°C. Ráno o 8.! Nádhera! Bola som v slnečnom vytržení a nadšenými výkrikmi som obťažovala synov. 😊

Hvar je dlhý zelený ostrov. Bolo vidno, že toto leto bolo menej horúce, borovice a všetko ostatné pôsobilo sviežo. Pomedzi vegetáciu vykukovali krásne južanské domčeky, kostolíky, majáky - totálny gýč! Mtj bol sklamaný, že do kempu to máme ešte 50 km, tak trochu hundral, ale spánok to vyriešil. J. pojedol kus čučoriedkovej placky a vzdal to tiež.

Kemp Mina leží na malom polostrovčeku pred mestom a našli sme ho bez problémov. Vybrali sme si miesto hneď pod recepciou s priamym výhľadom na more, ktoré sa vlnilo asi 30 metrov od nás. Slnko sem svietilo len skoro ráno, potom sa točilo ponad borovice a poskytovalo nám veľmi vyhovujúci polotieň. Mali sme dosť miesta na stan, stôl, 4 stoličky a všetky rárohy.

Kým chlapci testovali vodu na malinkej kamennej plážičke pod kempom, pripravila skromný raňajkoobed z maslových chlebov a zeleniny. Potom sme zaľahli, všetkým nám to dobre padlo. Chvíľami nás však rušili susedia; on a ona, Chorváti/Slovinci, zvýšenými hlasmi riešili nejaký konflikt. Ona celé doobedie preležala v stane, odkiaľ on chvíľami s bezradným výrazom vykúkal. Roztržka však zrejme vyčistila vzduch, lebo odvtedy sa v stane vyskytovali len zriedkavo. Zato iní susedia, vidlácki Rakúšania s pribúdajúcim a ubúdajúcim počtom detí, sa zo svojho miesta takmer nepohli. Mtj imponovalo, že ich syn mal povolené kladivom tĺcť do skál. Ďalší na dohľad boli Taliani, dvojica romanticky večerajúca pri sviečkach na stole s obrusom. A potom celkom pri mori rodina s plápolajúcim ohňom v miske.

Keď sme sa zobudili, išli sme do mestečka Jelsa neďaleko kempu, po pobreží, okolo pribúdajúcich konob, grilov a sereprtičkární až do prístavu. Našli sme tam obchod a pekáreň (pri kempe je iba malá chlebáreň a pár domácich núkajúcich svoje produkty), pekné kamenné námestíčko a obecný dom impozantnej architektúry. Pred ním sa každý deň schádzajú starší páni na podvečernú debatu. V parku rastú obrovské palmy a na nich čosi nápadne pripomínajúce nezrelé datle. Obchod strážila jedna z typických stredomorských mačiek -

aristokratický kožuštek + pirátsky zjazvená tvár.

Bola som vyslaná do úzkych uličiek, ktoré síce nedýchajú takou históriou ako Krk, ale cítiť z nich južanskú atmošku a domy majú bujné záhrady; ponad múry vykúkajú paradajky, citrónovníky, mandarínkovníky, olivy a granátové jablká. S chlapcami som sa stretla v jednej uličke pri námestí. Pritisli sme sa k múru, aby mohlo okolo prejsť smetiarske miniauto, a keď zastalo na námestí, naši synovia boli ponúknutí šoférom posadiť sa do kabíny! 😊

Po nákupe pol kila fíg od tety v otvorenej garáži som išla variť. Figy boli už takmer prezreté, úžasné, musela som sa ovládať, aby som ich nezožrala všetky. Chlapci prišli domov okľukou po pobreží, vraj je pekné, ale pre buginu nevhodné. Zatiaľ sa dovarilo lečo, omrvinky z chleba pojedli "upratovači" = tiché holuby a hrdličky, ktoré pozorne sledujú celý kemp. Vedia ísť úplne blízko, na J. veľkú radosť. 😊

Do 22. hodiny z blízkeho hotela znela jadranská hudbička sprevádzaná ujúkaním miestneho umelca a ako sme praxou zistili, bola to každovečerná zábava, presne ako počas môjho jediného detského juhoslovanského pobytu.

Zabývavame sa 
27. 8. 2014

Spali sme dosť dobre. V noci sa schladilo, ale nebola zima. J. sa zobudil len párkrát a Mtj dal budíček o slastnej 7:30. Najradšej by sa bol šiel hneď kúpať. Žiaľ z oddialenia tejto požiadavky pomohol odstrániť jazvečík, ktorý sa objavil v našej predsieni ešte prv, než sme vstali. 😊

Dnes bolo trochu viac oblakov, ale nič tragické. Raňajky vylepšené figami a výhľadom na tyrkysové more nemali chybu. Kým som umývala riad - komplikovaný proces, do lavóra treba nabrať horúcu vodu pri umývadlách a potom oplachovať v málo priestranných válovoch so studenou - Mtj sa spriatelil so slovinskou rodinkou. Podnetom bolo ich lego. Vedľa sídliaci starší Česi ich s úľubou pozorovali.

Medzitým J. dozrel na doobedné spanie, takže do mora šiel len Mch + Mtj a ja som využila polhodinu na predvarenie rizota. Potom som odniesla chlapčeka v plavkách na pláž, pokračovala som vo varení a keď už rizoto bublalo, nahodila som sa do plaviek aj ja a aj ja som sa pustila do plávania. Voda bola studená len na prvý dotyk.

S úderom štvrtej hodiny sme vyštartovali na blízke minigolfové ihrisko, za ktorým bažil prvorodený. S požičanou pálkou skúšal rôzne úchopy a údery, bavilo ho to, aj keď sa mu nedarilo. Vtedy žiadal o dokončenie mňa a ja zase Mch. J. chodil hore-dole a v nestrážených chvíľach sa chcel zmocniť palice alebo lopty.

Potom sme šli ešte do mesta. Cieľom bola iná zmrzlináreň ako včera. Obrovské porcie sme lízali na schodoch pred radnicou vedľa rákoša diskutujúcich dedkov. Ktovie, či na tých lavičkách môže sedieť aj niekto iný. 😊

Zašli sme aj do parku, za ktorým sme našli slabé ihrisko, Mtj však úplne postačovalo. A potom ešte k zelenému majáku. Postával tam chalanisko s udicou, o ktorú mal Mtj záujem a aj si ju bol vypýtať, no mladý rybár nemal náladu na debaty, čo prinieslo Mtj sklamanie. Chvíľu sme pozorovali osy pojedajúce kus kalamára a potom sme sa šinuli okolo pristávajúcich jácht a rybárskych lodiek do kempu. Jeden ujo chytajúci sieťkou drobné rybky hádzal úlovok aristokratickej mačke, ktorá s korisťou rýchlo ušla medzi domy.

V obchode som doplnila jedivo a v osvedčenej garáži sme sa zásobili figami, hroznom a proštekom. Mch najprv chcel víno, ale po štedrej ochutnávke sme vzali radšej toto sladšie žensko piće. 😊 Teta nás informovala, že hrozno bolo vraj toho roku biedne, lebo mnogo kiša (dažďa).Takže nielen na Slovensku.

J. bol figami nadšený, mliagal ich v prstoch, olizoval a vydával pritom potmehúdsky chechot. Neboli už PRÍLIŠ prezreté? 😊 Večera bola chlebová a vajíčková, potom Mtj zmizol k legovým Slovincom a keď som ho išla zavolať, našla som ho medzi dvoma súrodencami nalepeného na kreslenej rozprávke.

Stari Grad
28. 8. 2014

V noci som sa každú chvíľu budila a na svitaní som už úplne čulá vyliezla zo stanu. Skoro celý kemp ešte spal. Mačka, ktorá stráži umyvárky, už sedela uprostred cesty s vyplazeným jazýčkom. Nabrala som vodu, vzala som si figy a šla som na chvíľu na múrik nad morom; bolo už od noci trochu rozbúrenejšie. Kým sa zobudili deti, sedela som pred stanom a spoločnosť mi robilo práve vykuknuté slnko. Ešte bolo nízko, ale už hrialo. Sýkorky a pinky sa tomu tešili. Aj holuby už starostlivo prehľadávali terasy. Boli veľmi milé, ako si tak potichu vykračovali.

Aby sme nekysli stále na mieste, vymysleli sme si na dnes výlet do Starého Gradu 11 km odtiaľto. Mesto je v zozname UNESCO, lebo je veľmi staré (spred nášho letopočtu) a pomerne rozľahlé. Bola to veľmi pekná prechádzka od začiatku do konca. Úžasné úzke kamenné uličky, sem-tam ponad plot vykúkajúce granátové jablká, oleandre, kamenné námestíčka a domy spred niekoľkých storočí. Mestečko sa, nevedno prečo, vyznačuje starými automobilmi. Videli sme deduška Renaulta a aj VW Beetle a celkom sa tam hodili.

Dopracovali sme sa do prístavu, kde mal Mtj požiadavku zmrzlinu a wc, našťastie oboje v jednom podniku. J. stačil výbeh pri loďkách a pár lyžíc kaše. Na námestí stojí pozoruhodný dom renesančného básnika Petara Hektorovića, v ktorom je teraz múzeum. Deti by sa v ňom však otravovali, tak sme len nakukli. Pán si to navrhoval sám podľa istej symboliky - napríklad záhrada mala reprezentovať svet. Kúsok ďalej sme prešli okolo nenápadného kostola sv. Rocha k bazilike sv. Petra. Tá je masívna, mohutná a hrubostenná.

Už dosť unavení sme odtiahli na obed. Nóbl reštiky sme vynechali a zostali sme v jednej na pohľad socialistickej. Podstatné bolo, že tam mali čevapi. Podávali ich s hranolkami, kápiovou zmesou, cibuľou a chlebovou plackou

Mch si poobede pobudol na našej pláži dve hodiny s jedným a dve hodiny s druhým synom. Toho mladšieho som o piatej naložila do kočíka a šli sme do mestečka. Mávam vždy opojný pocit, keď som sama, respektíve bez inej dospelej osoby v cudzej krajine a keď sa tam už cítim zabývane a chystám na nakupovať v cudzej mene. V tomto prípade to chvíľu trvalo, lebo som prehliadla dva bankomaty. Ale zato sme objavili krásnu bočnú kľukatú uličku s nenápadným predajom z dvora - bohužiaľ ujo mal len paradajky, zemiaky a cibuľu, ktoré sme nepotrebovali. Bohužiaľ preto, lebo veľmi rada podporujem takéto lokálne podnikanie. J. vyzeral byť v kočíku celkom spokojný. Žužlal obednú placku, ktorú zdvihol v kempe zo zeme a už ju nepustil. Dosť škrípala pod zubami 😊

Prešli sme sa až za zelený maják. Je odtiaľ pekný výhľad na náš breh, ale inak nič extra. Keď sme vracali, za chrbtom nám pristál hydroplán! Všetci muži v Jelse spozorneli a vytiahli fototechniku. 😊 My sme sa uchýlili do parku, J. si pobežkal, pobantoval lampu, lavičku, kamenné obrubníky a nechcel mi pózovať pri palme. Zašli sme aj do infošky zistiť, kedy a či vôbec je v Jelse rybí trh. Vraj každý deň od siedmej je otvorená ribarnica za parkom.

Nadviazané známosti
29. 8. 2014

Dnes si pre zmenu privstal Mtj, už pri východe slnka, čiže okolo šiestej. V rámci nebudenia zvyšku rodiny (a kempu) som s ním vstala, umyli sme sa a šli sme kúpiť na raňajky croissanty do stánku pri kempe. Zjedli sme si ich na móle pri riadne rozšpliechanom mori a pozorovali sme dva kraby, ktoré vyliezali a zasa zaliezali do mláky. Potom sme si všimli, že pod nami sa našich omrviniek čulo chopili mravce a teperili sa s nimi do dierky v múriku. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, s akou vytrvalosťou sa nedali odradiť a dosiahli svoj cieľ.

J. sa zobudil dvakrát taký doštípaný ako v stredu. Kedy sa tie sviňuchy komáre dostali do stanu, bolo záhadou. Robili to asi veľmi rafinovane a výlučne v čase, kedy chodia spať ročné deti, pretože my sme boli OK, zato nemecký chlapček v cca J. veku vyzeral tiež ako s kiahňami.

Okolo ôsmej sme už boli na ceste za rybami. Ranná Jelsa je príjemné pustá, serepetičkárne ešte nerozbalené, ujcovia spred obćinského domu ešte ktovie kde. Dve malé ribarnice sme po troche blúdenia nakoniec našli vo vzdialenejších končinách ulice Strossmayerovo šetalište, ako súčasť budovy s viacerými potravinovými obchodmi. Mali raju, morského čerta, menšie ploské ryby, kus tuniaka a podlhovasté ryby, ktoré pripomínali tie, čo som robila pred dvomi rokmi na Krku. Vylovila som z pamäte meno brancin a veru to boli ony. Vzali sme dve prostredné, cca. kilo to bolo. K tomu v susednom zelovocovom stánku štvrťku melónu, cukiny a nektarinky, o ktorých sa povrávalo, že sú domáce (t. j. z Jelsy? Z Hvaru? Z Chorvátska??).

Doma som sa pustila do varenia, chlapi do vody. Mtj mi prišiel asistovať, keď som šla ryby čistiť. Bohužiaľ rovnako horlivé boli aj osy, takže sa toho kuchtík čoskoro nabažil. Polievka z hláv aj mäsko sa podarilo výborne, akurát, že ani jedna zástrčka v kúpeľni nefungovala a polievka sa nedala pomixovať, ako som mala v pláne. Zachránili nás českí manželia, susedia legových Slovincov, ktorí si všimli naše márne pokusy a pozvali nás k svojej prípojke. Pán bol veľmi zhovorčivý, hovoril, že sem chodia už 10 rokov, poznajú sa s podobnými "usadlíkmi", vedia, kedy je vinobranie, kde je piesková pláž, kde za umyvárkami rastú figy, že je lepšie ísť na trajekt Stari Grad - Split, ktorý je veľký a pohodlný, kým v Saćuraji bývajú na malú loďku aj niekoľkokilometrové kolóny. Polievka bola už dávno pomixovaná a aj kedykoľvek inokedy, keď sme šli okolo alebo oni okolo nás, vznikol priestor na debatu. Smiali sme sa, že Mtj si adoptoval Slovincov a títo Ostraváci nás. 😊

Blízko mora sa usadila nová šesťčlenná nemecká rodina, tri dcéry a syn, vek cca. 10 až 16, pôsobili ohromne rodinne. Mali obrovský stan, kde sídlia deti, menší pre rodičov, pod prístreškom sedadlá bez nôh, namiesto stola plechové škatuliská s proviantom a varič s veľkou bombou a toť vsio - žiadne chladničky, grily, hodiny, elektrické prípojky, či lampy a neohradili sa nepremokavými plachtami ako poniektorí obyvatelia kempu. Ráno cvičil otecko s manželkou a dcérami Pozdrav slnka, všetky ženy hore bez. Keď skončili s neskorými raňajkami, všetci spolu posedávali pod plachtovým prístreškom, debatovali, popíjali kávu, mali si veľa čo povedať. Dievčatá sa potom chopili riadu, syn pozametal karimatky. Úplne som ich žrala. 😊 S odstupom mnohých rokov som mala veľmi podobné pocity pri sledovaní filmu Captain Fantastic.

Po obednom spaní sme šli klasicky do mestečka. Hlavným cieľom bolo pozorovanie hydroplánu. Mch vypátral, že by mal priletieť o 17:30 a hodinu na to odlietať. Čakali sme za kempom s výhľadom na Brač, ale nič. J. bol nešťastný, že mu nedovolíme po hrboľatom teréne voľne behať, tak sme sa pohli. Lietadlo nás dobehlo kúsok odtiaľ. Priletelo z celkom inej strany a aj pristálo kolmo na záliv. V prístave sme si ho prezreli zblízka.

Po povinnej zmrzke a nákupe fíg sme ešte pobudli na mestskej štrkovej plážičke. Mtj mal aj plavky, J. sme nechali naostro a bol celý nadšený, že môže kamienkovať a špliechať. Bol čoraz odvážnejší, pokojne by sa po štyroch pustil do hlbočiny. Mtj mu predvádzal rôzne techniky fŕkania a vyrábania vĺn, ktoré J. dôverčivo a ochotne opakoval. Zabudli sme ale na plienku, tak sa do kempu viezol zabalený v osuške. Hydroplán sme úspešne vyprevadili pri štarte do Splitu. Doma sa Mtj išiel ešte hrať so slovinskými deťmi, dnes mali prednosť kolobežky.

Po zotmení Mtj vymyslel, že by chcel ísť s ocinom na nočný pochod cez našu pláž okolo poloostrovčeka k červenému majáku. Prišli dosť rýchlo napriek jamám a hrboľom, ale Mtj bol spokojný. Na ďalší deň som si rezervovala malého sprievodcu ja. 😊

Keď deti pospali, išli sme s hrnčekom prošeka k moru, zanechajúc v stane vysielačku. More práve začínalo dudrať a na oblohe viseli parádne hviezdy vrátane mliečnej dráhy.

Lážo-plážo
30. 8. 2014

Od rána bolo hrozne teplo a slnko ešte svietilo na našu terasu, tak sme čiastočne jedli na schodíkoch o poschodie vyššie. Kým J. doobeda spal, Mtj s Mch šli k moru a ja som navarila obed. Následne šiel spať Mtj, a J. k moru. Mch tam teda dnes strávil dokopy štyri hodiny, nesťažoval sa. 😊

Deň sme samozrejme ukončili v meste. Zmrzku sme pojedali pri magickom kostolíku Sv. Ivan. J. sme vozili na kolobežke, bol celý pyšný. Mch rozčuľovali všadeprítomné mopedy, ale drobci sa im tešili. Na námestí sa už pripravovalo pódium k vinobraniu a na nábreží stánky. My sme si vystačili s výbehom k zelenému majáku v ústrety a so sledovaním kotvenia niekoľkých jácht. Hydroplán šťastlivo odletel, zakaždým mieri trochu inam.

Cestou do kempu sme stretli Slovincov v opačnom smere, Mtj žialil, že nebude hranie. Ale na nočný pochod v pyžamách sme šli. Mtj ma skúsene previedol celou trasou. Bez baterky by sme si určite nabili nos. Maják na konci móla nesvietil, len blikal a tá tma naľavo - napravo mi spôsobovala závrat. Ku kempu bola cesta najrozbitejšia, ale dobro došli. S Mch sme po uspatí oboch potomkov šli opäť k moru, tentoraz na skalu a testovali sme, či je tvrdšia na sedenie či na ležanie.

Fešta vina 
31. 8. 2014

V sobotu bol zase budíček okolo šiestej, tentoraz ho mal na svedomí J. Na naše pokusy ešte ho uspať reval až k moru, susedia nás musia milovať. Pribudla slovinská dvojica so super veľkým stanom, grilom, špeciálnymi ležadlami. Pod nami sa usadila nemecká mamička s veľmi peknou tichou malou dcérou. Stolík si premiestňujú všelikam, lebo na ich terasku sa nevojde. Odbudli Taliani a povadená chorvátska dvojica, ktorá sa už v deň odchodu čulo bozkávala. 😊

K moru sme sa vybrali celorodinne vybavení aj podvodným foťákom. Prepracovala som sa celá do vody a dokonca sa mi podarilo namotivovať Mtj, aby si dal rukávniky a plával sám. Doteraz to neurobil. Pohyboval sa vo vode ako taký oklobúčikovaný psíček. Ja som sa odplavila smerom k bójkam pri pobreží, lebo tam sme zakaždým vídali ryby. Niečo sa aj naozaj objavilo, skusmo som ponárala foťák pod vodu a sem-tam som aj čosi zachytila. J. zatiaľ predvádzal vodný štýl krab - sedel v kolese a nôžkami prepletal, pokiaľ dočiahol na dno.

Podvečer sme sa šli pozrieť na feštu vina. Ostraváci nám to veľmi odporúčali. Popravde to však na mňa neurobilo hlboký dojem. Asi to bude tým, že davy, hluk a výpary mastných jedál sú rovnako odpudivé pre všetky podobné podujatia či už na Slovensku alebo v Chorvátsku. Na jednej zo zakotvených starých lodí prebiehala súťaž v šplhaní na sťažeň. Účastníkom sa meral čas, za aký udrú celkom hore na zvonec. Víťaz mal dostať celé pršutové stehno. Pomedzi návštevníkov sa premiestňoval folklórny súbor, podchvíľou si niekde urobili potrebný priestor a v sprievode niekoľkých nástrojov a spevu predvádzali dalmatínske tančeky.

Na druhý deň ráno sme sa pobalili, rozlúčili sa s Ostravákmi a vydali sa pokusne na odporúčaný trajekt zo Stareho Gradu. Bol naozaj väčší ako ten, čo premáva medzi Sućurajom a Drvenikom, ale nie zas až tak komfortný, ako sme si po sugestívnom opise predstavovali. Chlapcom bolo dosť dlho, no mali sa aspoň dve hodiny kde prechádzať a vetrať; sedenie v aute sa týmto spôsobom transportu predsa len skrátilo.

Hvar sme suma sumárum vyhodnotili ako veľmi príjemné miesto na prímorskú dovolenku. A hoci sme to vtedy ešte netušili, Jelsa sa nám stala letným domovom. 😊