Hvar 2019

Nová atrakcia v Jelse 
24. 08. 2019

Do splitského prístavu sme dorazili o 4:15, nejaké autá už boli pred nami. Vonku bolo absurdných 29°. Na lodi ostal Mch spať v aute, čo oľutoval, lebo mu tam bolo priteplo. My traja sme boli hlavne na hornej palube, pozorovali svitanie a veru sme mali aj mikiny. Zrejme naposledy. 😊 Loď sa slušne kývala z boka na bok, hlavne pri pohľade cez vzdialenejší okraj zábradlia to bolo dosť nepríjemné. Pritom vlny kde nič, tu nič.

Kemp bol tento rok nehorázne plný, ale nikde známa tvár, ani Ostraváci, len raz sa nám marilo, že sme zahliadli ohviezdičkovanú Poľku so svojím otcom. Recepcia zmenila miesto, už je po ľavej strane príjazdovej cesty a na pôvodnom sú len chladničky. Po piatich pobytoch sme sa dobrovoľne museli vzdať našej obľúbenej terasky, pretože s rastúcimi deťmi musí držať krok aj stan a už sa na ňu skrátka nezmestíme. Usadili sme sa preto bližšie k moru na ľavej strane cestičky pod veľkou plochou borovicou, ktorá nám takmer po celý deň poskytuje príjemný tieň. Nakoniec sme vyhodnotili, že je to ešte lepšie miesto ako naše staré. Kým Mch maturoval nad skladbou nového stanu, od pevniny sa blížili bielo-búrkové mraky, aj hrmelo. Chlapci si zatiaľ z ihličia stavali vatru a J. inovoval hymnu "Nad vatrou sa blýska..." 😊 Mraky sa napokon rozptýlili bez dažďa.

Po zabývaní sme riešili, čo ďalej. Mch si spravil čaj a raňajkoval, chlapci skúšali udicu a začínali byť nevrlí, tak sme vymysleli, že si najprv ideme trochu pospať, potom sa naobedujeme a začne škola plávania. Vo vode sme pobudli všetci vrátane mňa (!!), dvoch vankúšikov, nafukovačky, plutiev a okuliarov. Mtj aj bez opory trocha plával - plutvy pomáhajú. J. sa učil nedýchať pod vodou. Väčší plavecký výcvik sa však nekonal, boli dosť veľké vlny.

S J. sme šli kúpiť domáce figy. Je fajn, že teta Garážová presťahovala predaj z mesta pred kemp a je tam celý deň. V Jelse sme šli na zmrzku. Ja som si niesla aj prenosný pohárik s kávou, do ktorej som si kydla vanilkový sladoled. Už podražel na 10 kn, ale veď porcia je aj riadne veľká. Dedkovia pred Općinskym domom majú lavičky presunuté na chodník, lebo na "ich" terase je po novom kaviareň.

Po zmrzline sme zamierili na želanie detí do parku. Medzi dvoma palmami visela hojdačka s farebnými krídlami, ktorú si hneď vyskúšali. Poškuľovali aj po trampolíne, ale odolali sme, stačilo ihrisko. Na záver sme šli ešte na námestíčko za Obćinskym domom, kde doteraz nič nebolo, no teraz tam dominuje fontána - trysky rovno z dlažby nepravidelne silnejú a slabnú. Chalani boli v plavkách, nuž len zhodili tričká a pridali sa k šantiacim dievčatkám. Dlho ich to bavilo. Potom robili pokus: uložili kroksy na trysky, keď nestriekali a skúšali, koľko sily treba, aby kroksy odsotili. Pri tejto zábavke zrazu jedna J. kroksa vyliezla po prúde proti gravitácii. Celé námestie sa rehlilo a čudovalo. 😊 Chalani to potom ešte cielene opakovali, niekedy aj s oboma botami a bolo parádne sledovať reakcie okoloidúcich, keď vychádzali z obchodu alebo len tak kráčali okolo; zabávali sa na tom a fotili si ich. Robili sme si srandu, že vylepíme po meste plagáty: od nedele do soboty na Trgu Tome Gamulina vždy medzi 18. - 20. hodinou predstavenie ZÁZRAČNÉ KROKSY! Mch navrhoval aj vyberať do klobúka. 😊

Večerali sme v kempe pri lampe bagetu, pršut, syr, maslo a zeleninu. J. sa dotlačil kukuricou, z ktorej sme opláchli mravce. Do skúmania našich potravín sa pustili asi dve minúty po tom, ako sme ich umiestnili v stane. Mch s deťmi šli hneď spať, ja som si ešte chvíľu čítala a odháňala komáre. Ešteže sa držia len pri nohách.

Ničnerobenie 
25. 8. 2019

Noc bola OK. Nechali sme zavreté len predné "dvere‟ a nadránom sme sa dokonca aj zakryli. Aj trošku kvapkalo, ale nič, kvôli čomu by bolo treba ratovať osušky. Deti boli po budíčku kúpiť jogurt v chlebárni pri kempe. Bohužiaľ len biely, ale uspokojivo sme ho obohatili o med od tety Garážovej a kúskami čokolády. Chalani boli aj sami vo vode, hrali sa s ihličím, pochovávali velikánskeho nočného motýľa, umývali riad od raňajok... Celé to bolo veľmi lážoplážové. Dumali sme, kam ísť: Mch chcel ísť do jaskyne, J. na plažu a Mtj cez tunel na druhú stranu ostrova. Bolo pod mrakom, tak špilja (jaskyňa) vyzerala dosť reálne, ale kým sa deti vrátili od riadu, vyčasilo sa a jedlo sme namiesto do ruksaku naložili do tašky k vode. Preplavili sme aj celorodinne k bójkam, chalani na plytčine skúšali s plutvami plávať bez vankúšov, hrabali sa v piesku, my sme si čítali. J. mi doniesol kamienok a ako som ho točila v prstoch, z dierky vykukli oranžové klepietka. J. zasa rovno pod nohami na brehu vykukla jašterička.

Z kúpania sme sa vrátili do kempu nejako pred 4. Robila som kuskus s cukinou a cícerom a následne sme išli do mesta. Decká na odrážadlách a my s Mch spolu na kolobežke. Pri každej ceste pútame tandemovou jazdou pozornosť okolia. 😊 Kávu a zmrzku sme pojedali pri včerajšej fontáne, zasa bola kopa srandy, ale už trochu okukanej. Okoloidúce deti skúšali svojou obuvou napodobňovať zázračné kroksy, ale nič nemalo tú správnu hmotnosť a tvar.

Išli sme ešte k zelenému majáku a na druhú večeru do pekarice na žemle šunka-sir a jedli sme to na nábreží pri nóbl jachte so služobníctvom. Bol krásny ružový západ slnka. Šli sme ho obdivovať ešte aj od červeného majáku na našom polostrovčeku.

Keď už deti spali, neďaleko nás sa s baterkami tmolila anglická rodinka. Do rána na tom mieste vyrástol dvojspálňový stan, ktorý sme tiež obzerali, keď sme kupovali ten náš. Ich obyvatelia prišli v aute s BL značkou. Otecko je rýdzi Brit, mamu som napriek angličtine podozrievala, že nie je native a keď sa zo stanu, kde bola s deťmi, ozvalo nahnevané "Máš úplne špinavú riť!", nebolo čo riešiť. Na niektoré veci angličtina skrátka nestačí 😊

Dary prírody 
26. 08. 2019

Deň sa začal rybačkou. Hneď na druhý pokus Mtj ulovil na lanko žltobodkovanú rybičku a nasledovalo strastiplné vyberanie háčika z jej papuľky. Mch bol hlavný záchranca, pomáhal si pinzetou. Rybe bola vrátená sloboda. Lov sa prvorodenému páčil, ale ten zvyšok už veru nie. Hádam teda rybárčenie zavesíme na... háčik. 😊 Okrem operácie sme si obzerali už druhú veľkú polomŕtvu muru. Mala zranenie na hlave a už to nerozchodila. Mtj ju pochoval za stan pod ihličie vedľa prvej. Ktovie, čo sa im deje, či sú za tým netopiere.

Raňajky sme tak naťahovali, že sme sa zbadali o nehoráznej 10:45!! J. sa chcel ísť kúpať, Mtj nie, nuž sme sa rozdelili. Ocino s J. do vody, ja s Mtj do Jelsy nakúpiť. Po zálive sa čulo premávali výletné lode. V meste bolo brutálne teplo. Vzali sme kuracie prsia, u uja v peknej uličke malinké domáce cukinky, cibuľu a olivový olej v ploskačke, u tety Garážovej väčšie paradajky. Zemiaky a cesnak sme mali vlastné a všetko sme to na obed zjedli.

Poobede sme šli autom do Vrisnika. Mch pobehal po okolí kostolíka a doniesol odkiaľsi figy. Bolo hrozne teplo. U nás v kempe auto tvrdilo, že je 29°, no tu hore bolo 34°. Odviezli sme sa aj do Pitve na známu odbočku do cintorína k mandľovníku. Nejaké plody boli opadané, väčšina ešte na konároch. Mch si chalanov na striedačku vyložil na hlavu, aby zbierali do trička a potom ešte potriasol stromom a mandle cupkali na zem. Mali sme so sebou kladivo, chalani sa rovno na ceste pustili do roztĺkania, až škrupiny lietali na všetky strany. Medzi nimi sa zrazu ocitla malá zelená modlivka. Pohybovala sa smiešne trhano ako panáčik na kľúčik. Keď som po nej prebehla svojím tieňom, poskočila vpred nevídanou rýchlosťou.

Nejaké mandle sme pojedli, nejaké vzali do klobúka spolu s divorastúcim modrým hroznom a šli sme ešte vyššie do Pitve kúpiť na obvyklom mieste čierne olivy, džem z granátových jabĺk a crno suhe vino pre svokrovcov. Gazdovstvo je na predaj, ale starý pán domáci ešte predával. Uzniesli sme sa, že je vonku vruće. Až tak, že som (ja!!) zorganizovala po príchode do kempu kúpanie. Mtj si ostal na brehu čítať, my traja sme zašli až k bójkam. J. má obľúbenú zábavku v tom, že prepláva až za ne a rehlí sa, keď Mch teatrálne žaluje imaginárnej "súške", že spolužiak išiel za bójky. 😊

Po sprche šli chlopi minigolfovať a ja maľovať. Výhľad, ktorý som chcela nakresliť, som mala v protislnku a náhradný sa mi nedaril. Večer sme si vzali chlieb a spol. a šli do mesta na piknik - zložili sme sa v parku, kde pribudlo pódium. Bola už tma, keď si chlapci dali zmrzlinu a šli sme domov.

Tráviace intermezzo 
27. 08. 2019

Ráno bol J. nejaký poblednutý a bolo mu zle. Usúdila som, že z tepla, pretože večeru ešte strávil. Naordinovala som diétu, rehydratačný nápoj a vodu s trochou koly. Doobedie prešlo pri pobádaní do pitia a čítaní Pipi Dlhej Pančuchy. Mch s Mtj hrali na uvoľnenej hornej terase bedminton a zvädnutý J. sa šiel prizerať. Poobede sme si pospali vonku na rohoži. Mtj už prečítal všetku literatúru, ktorú sme doniesli a nechce sa kúpať, čím znechucuje Mch. Na večeru si dal pacient trochu ryže s mrkvou, bol veselší a svorne sme dúfali, že ráno bude fit.

Kúpanie na Cliffbase 
28. 08. 2019

Noc bola pokojná. J. ešte vyzeral po zobudení všelijako, ale vypil vodu, zjedol chlebík a ryžové mlieko a hneď obživol. Mch vymyslel, že by sme mohli ísť na objav z minulého pobytu - Cliffbase na južnej strane ostrova, kde sa dá kúpať a aj sa tam horolezecuje. Tentoraz sme už aspoň mali predstavu, kde to je a za čím ideme. Kým sme však došli, skoro sme sa upiekli. Medzi skalami bolo ako vo vyhni; bála som sa, že sa J. vrátia úpalové príznaky. Našťastie sa moje obavy nenaplnili.

Aj tentoraz sme si odniesli veci na betónovú lavičku, tam sme jedli a potom sme sa v malej lagúne čvachtali. Vo vode bolo príjemne. Táto dovolenka nemá obdoby - už štyri dni som bola v mori! Kochali sme sa pohľadom na rybky, sasanky a ježkov. A horolezcov. 😊 Skupinka Slovákov si cez prieplav natiahla široké lano a skúšali po ňom chodiť. Nikto neuspel a možno aj dobre, lebo by sa mohol v cieli švacnúť o skalu. V priebehu nášho pobytu sa spustil príliv, bolo to značne badať na výške hladiny i na vlnách. Sem-tam sa objavil nejaký krab. Sú to naozaj prapodivné tvory. Mtj sa ani tu veľmi nechcelo do vody, radšej sa motal po skalách a nachádzal vyschnuté soľné mláčky. J. skákal z móla Mch do náručia, zo 5x to otočil, živel malý. Fajn, že mu tá choroba rýchlo prešla.

Cesta späť bola o chlp lepšia, chladili nás mokré plavky. V Zavale v známej konobe vylepšenej o sedenie na terase a vyššie ceny sme si plánovali dať jednoduchý hamburger, ale pomenili aj menu, museli sme sa uspokojiť s pizzou.

Zmrzku v Jelse som rekonvalescentovi radšej nepovolila a Mtj solidárne tiež zvolil variant sladkého pečiva z pekarice. Na fontáne dnes bolo veselo len chvíľu. Levitujúce kroksy majú stále úspech, cudzie deti sa ich snažia napodobniť, ale nikomu inému nelietajú. J. sa pri tom tvári spokojne ako kúzelník. 😊

Špilja 
29. 08. 2019

Chceli sme konečne chlapcom ukázať jaskyňu objavenú pred troma rokmi na výročie svadby, preto sme si kúpili bureky a pojedali ich v aute, aby sme sa dostali na horský hrebeň, kým nie je tak horúco. Aj tak sme však vystupovali z auta pri gazdovstve Hvarcienda až pred desiatou.

Zaobuli sme sa do vibrám a vyrazili do horúčavy smerom na kaplnku Gospa od Zdravlja. Bolo to fakt brutálne a tieň sa na celom zostupe po južnom svahu vyskytol len asi trikrát. Jaskyňa, či skôr diera Sv. Nedilje je neochvejne impozantná, aj chlapcom sa páčila. Holuby prítomné neboli, zato sme našli minule nepovšimnutú studňu. Na dne bolo trochu vody a deravým pokriveným vedrom sa z nej dalo niečo vytiahnuť, akurát tak na zmočenie prstov. S tým sa chalani zabavili asi najviac a tiež so zvonom - oznámili svetu 11 hodín, odpovedali na poludňové zvonenie zdola z dediny a aj pomedzi to ešte niekoľkokrát.

Cesta hore bola očistec, voda nám dochádzala, ale zvládli sme to. Po schladení hláv pri aute našou umne prinesenou plnou bandaskou sme si zasadli v konobe na zaslúžené osvieženie. V 2016 nám veľmi chutila domáca šalviová limonáda, dnes však mali len čerstvú citronádu, ktorá chalanov ani po značnom množstve medu nenadchla.

Cestou dole (smerom na Stari Grad po hrebeni) sme boli v prístave nakúpiť čerstvé čevapčiči. Doma sme všetci povinne naskákali do vody, nariadila som to aj neochotnému Mtj argumentujúc zdravotnými dôvodmi. Ja som sa cítila totálne prehriata a more veľmi pomohlo.

Po sprche sme opekali na panvici čevapi, boli fajné a k nim drolivý chlieb, ktorý sme pochorvátštili na mrvenicu. Mali sme ešte aj mäkký sendvič - to zas bola trganica, lebo sa nedal krájať. 😊

Potom, samozrejme, do Jelsy. Zmrzku a kávu sme jedli pri magickom Ivanovom kostolíku. Ja som si popri maškrtení nakreslila moju obľúbenú uličku. Chalani sa bavkali tým, že na odrážadlách odbiehali jednou uličkou a vracali sa inou a my sme sa museli nahlas čudovať, ako je to možné. 😊 Kúzelník pri fontáne aj dnes čaroval, iné deti ho napodobňovali a všetci mali zábavku.

V meste bola rybárska noc = pár muzikantov v pásikatých tričkách, stránky s morskými potvorami a všeličím nepotrebným a večer potme lodná show, keď plachetnice tancovali na sentimentálne inštrumentálky.

Mys Kabal 
30. 08. 2019

Ráno bolo tak polomračno, hodilo by sa nám to včera na túru. 😊 Vďaka geocachingu som vyňúrala, že na myse poloostrovčeka za Starim Gradom sa nachádza skryté vojenské obranné opevnenie pred prípadným ruským okupovaním postavené v ´69tom. Vždy sa okolo plavíme trajektom, ale nikdy sme si nič nevšimli.

Namiesto hlavnej cesty sme to vzali prašnou hradskou cez sady a vinice na starogradskej plošine. Medzi inými pozemkami sa tu nachádza aj športové letisko. Mali sme šťastie, práve jeden malý stroj štartoval. Napriek Mch úpornej snahe nás predbehlo. 😊 Cesta k tunelu bola nekonečná, plná prachu a hustého porastu naokolo, raz z neho vybehla bažantica a videli sme aj kunu. Miestami sme postupovali cez spálenisko spred troch rokov. Spod obhorených pahýľov už vykukujú nové výhonky kríkov a vlní sa žltá tráva. Je to také nádejné a ešte to aj farebne lahodí oku.

Na konci cesty boli sviežozelené borovice a oproti tyrkysovej vode pôsobili tropicko-džungľovým dojmom. Zišli sme k zálivu pripomínajúcemu francúzske kalanky a po cca 300 metroch sme sa dostali k otvoru v skale. Tým, že je to tak odruky, sem asi nechodí veľa ľudí, lebo betónové steny neboli posprejované a ani sme nespozorovali žiaden bordel. Tunel je slušne dlhý, má niekoľko výkukov a niekoľko miest bez svetla, kde je úplne úplná tma. Na zadnom konci býva kolónia netopierov, skrývali sa pred nami v bočných miestnostiach. Tie sú asi prázdne, veľmi sme si ich netrúfali prezerať. Najedli sme sa na "balkóne" s výhľadom na Brač a Hvar.

Cestou späť sme šli znova okolo letiska, práve sa chystali do lietadla parašutisti. J. spal, ale Mtj odsledoval ich odlet priamo v teréne. Doma sme sa hodili do mora a dnes všetci išli za bójky!! 😊

Po večeri bolo v meste mrte ľudí, ako každý rok sa konala Fešta vina. Kúpili sme si u uja v uličke ochutené oleje, zjedli zmrzku pri kostolíku, čudovali sa, odkiaľ to deti prišli, keď odišli inokade... Potom sme sa bezprizorne motali z námestia, kde sa zvučilo, k fontáne, kde to deti už veľmi nebavilo, za prístav k zelenému majáku, odkiaľ sme počuli už hrať kapelu. Znova sme sa teda priviezli na námestie, kde však práve nastala pozvučiaca pauza. Pod Obćinskym domom sa práve tancovali "hroziace" ľudovky (páriky si v jednej tanečnej póze vzájomne hrozia prstom), ktoré už dobre poznáme z predošlých vystúpení. Keď po nich začal rečniť starosta, bol to pre nás definitívny signál na odchod. Na mori sa schyľovalo k ďalšej lodnej show, plachetnice sa zgrupovali, blikali a zdalo sa nám, že sa k nim pridávajú aj podnapité posádky rôznych iných lodí.

Ako vybabrať s trajektom 
31. 08. 2019

Deti dostali ráno za úlohu vyzerať, kedy sa otvorí pekáreň a my sme balili. O 10. sme boli hotoví, vrátane nákupu smokvic a vrátenia prázdnych nádob od prošeku a olív potešenej tete Garážovej.

Šli sme rovno do prístavu. Náš zámer bol predstierať, že chceme ísť na loď o 11:30, aby sme ju tesne nestihli, nechať auto na parkovisku a ísť na vozidlách do Starého Gradu na obed. Mch ešte stihol aj vrátiť nesprávny lístok a ušetriť vyše 200 Kn. Loď toho pobrala hodne, aj sme sa chvíľu báli, že predsa len dôjde aj na nás, ale naše auto bolo napokon na konci prvého nového radu. Chalani zatiaľ zbierali pod palmami vrchnáky od piva a tešili sa, ako si z nich doma utlčú peniažky.

Potom sme na bezmotorových vozidlách odfrčali do Starého Gradu. Obed sme si dali v konobe s peknými červenými stoličkami na terase. Muži si vybrali hamburger s hranolkami, ja grilované sardinky na špajli so šalátom. Chlapom sa zmestila aj zmrzlina. Trajekt sme perfektne stihli, chvíľku po návrate sa už aj naloďovalo. Na lodnej terase sme deti umravnili počúvaním mp3. Trajekt bol plný futbalových fanúšikov - v Splite sa hral zápas a aj nočný trajekt mal ísť kvôli nemu neskôr.

Iróniou osudu bolo, že sme počas cesty domov s Mch rozvíjali debatu, či sa nám ešte o rok bude vôbec chcieť prísť. O šesť mesiacov to za nás vyriešila korona.